VERŠ 26
atha cainaṁ nitya-jātaṁ
nityaṁ vā manyase mṛtam
tathāpi tvaṁ mahā-bāho
nainaṁ śocitum arhasi
atha — ak ale; ca — tiež; enam — táto duša; nitya-jātam — stále sa rodí; nityam — navždy; vā — alebo; manyase — takto uvažuješ; mṛtam — mŕtva; tathā api — ani tak; tvam — ty; mahā-bāho — ó, bojovník s mocnými pažami; na — nikdy; enam — o duši; śocitum — žialiť; arhasi — hodí sa.
Ak si však myslíš, že duša (alebo príznaky života) sa zakaždým rodí a potom navždy umiera, ani tak nemáš žiadny dôvod žialiť, ó, bojovník mocných paží.
Vždy jestvuje určitý druh filozofov blízkych buddhistom, ktorí neveria v oddelenú existenciu duše mimo tela. Z Kṛṣṇových slov sa dá poznať, že aj vtedy, keď prednášal Bhagavad-gītu, títo filozofi žili a boli známi ako lokāyatikovia a vaibhāṣikovia. Títo filozofi tvrdia, že duša alebo život vzniká, keď hmotné prvky dosiahnu určitý stupeň vývoja. Dnešní vedci a ateistickí filozofi uvažujú podobne. Podľa nich je telo zlúčeninou fyzických a chemických látok, ktorých vzájomným pôsobením vznikne život. Na tejto myšlienke je postavená antropológia. V súčasnosti jestvuje (predovšetkým v Spojených štátoch) veľa nihilistických pseudonáboženstiev a buddhistických siekt, ktoré neuznávajú nijaké spoločenské, mravné a podobné hodnoty a ktoré sú tiež prívržencami tejto filozofie.
Aj keby Arjuna neveril v existenciu duše, tak ako v ňu neveria stúpenci vaibhāṣickej filozofie, ani tak by nemal dôvod k nariekaniu. Kto by žialil nad stratou nejakej zmesi chemických prvkov a prestal kvôli tomu vykonávať svoje povinnosti? Počas vojny predsa nikto nenarieka, keď sa na zničenie nepriateľa vyplytvajú tony chemikálií. Vaibhāṣická filozofia tvrdí, že ātmā alebo duša je zničená spolu s telom. Preto je jedno, či Arjuna vedsky záver o existencii maličkej duše prijal, alebo nie; ani v jednom prípade nemal dôvod bedákať. Podľa teórie vaibhāṣikov sa z hmoty neprestajne v každom momente rodí veľa nových bytostí a rovnako veľa ich zaniká; preto niet dôvodu smútiť kvôli smrti. Podľa toho Arjunovi nehrozilo, že sa znovu narodí, a preto nemal ani dôvod báť sa následkov, ktoré by ho čakali, keby zabil svojho praotca a učiteľa. Kṛṣṇa však Arjunu uštipačne oslovil „bojovník mocných paží“, lebo neprijímal teóriu vaibhāṣikov, ktorá úplne ignoruje vedsku múdrosť. Ako kṣatriya patril Arjuna do vedskej spoločnosti, a preto sa mal riadiť jej pokynmi.