VERŠ 71
vihāya kāmān yaḥ sarvān
pumāṁś carati niḥspṛhaḥ
nirmamo nirahaṅkāraḥ
sa śāntim adhigacchati
vihāya — zanechanie; kāmān — hmotnej túžby po zmyslovom pôžitku; yaḥ — ten, kto; sarvān — všetky; pumān — človek; carati — žije; niḥspṛhaḥ — bez túžob; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; nirahaṅkāraḥ — bez falošného ega; saḥ — on; śāntim — dokonalý mier; adhigacchati — dosiahne.
Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier.
Zbaviť sa túžob znamená nežiadať nič pre svoje zmyslové uspokojenie. Inými slovami, túžba byť si vedomý Kṛṣṇu v skutočnosti znamená nemať žiadne hmotné túžby. Človek môže mať dokonalé vedomie Kṛṣṇu, keď chápe svoje skutočné postavenie večného Kṛṣṇovho služobníka, nestotožňuje sa s telom a neprivlastňuje si nič na tomto svete. Kto dosiahol túto dokonalosť, vie, že keďže Kṛṣṇa je vlastníkom všetkého, čo jestvuje, všetko treba použiť pre Jeho potešenie. Arjuna nechcel bojovať, lebo to odporovalo jeho zmyslovému uspokojeniu, a predsa bojoval, keď získal plné vedomie Kṛṣṇu, lebo si to Śrī Kṛṣṇa želal. Aj keď on sám bojovať nechcel, pre Kṛṣṇu bojoval, ako najlepšie vedel. Túžba potešiť Kṛṣṇu v skutočnosti znamená nemať túžby; to nie je umelý pokus o odstránenie túžob. Žiadny človek nemôže odstrániť túžby alebo zmysly, musí však zmeniť ich kvalitu. Ten, kto nemá hmotné túžby, s istotou vie, že všetko patrí Kṛṣṇovi (īśāvāsyam idaṁ sarvam), a preto si na nič nenárokuje. Toto transcendentálne poznanie je založené na sebarealizácii, ktorá obsahuje dokonalé poznanie, že každá živá bytosť je duchovná a večná čiastočka Kṛṣṇu, a preto sa Mu nikdy nevyrovná, ani Ho nikdy neprekoná. Keď takto spoznáme Kṛṣṇu, dosiahneme skutočný mier.