VERŠ 20
karmaṇaiva hi saṁsiddhim
āsthitā janakādayaḥ
loka-saṅgraham evāpi
sampaśyan kartum arhasi
karmaṇā — prácou; eva — dokonca; hi — určite; saṁsiddhim — v dokonalosti; āsthitāḥ — umiestnení; janaka-ādayaḥ — Janaka a iní králi; loka-saṅgraham — ľudia všeobecne; eva api — tiež; sampaśyan — s ohľadom na; kartum — konať; arhasi — mal by si.
Veď aj Janaka a iní králi dosiahli dokonalosť práve vďaka tomu, že vykonávali predpísané povinnosti. Už len preto, aby sa ľudia mohli z tvojho príkladu poučiť, mal by si konať rovnako.
Králi ako Janaka a iní boli sebarealizované duše, takže nemuseli vykonávať povinnosti predpísané vo Vedach. Napriek tomu ich všetky vykonávali, aby dali ľuďom dobrý príklad. Janaka bol Sītiným otcom a svokrom Śrī Rāmu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Keďže bol Pánovým veľkým oddaným, nachádzal sa na transcendentálnej úrovni, ale keďže bol zároveň kráľom Mithily (časť Bihárskej provincie v Indii), musel učiť svojich poddaných, ako si plniť predpísané povinnosti. Śrī Kṛṣṇa a Jeho večný priateľ Arjuna nemuseli bojovať na Kuruovskom bojisku, a predsa bojovali, aby naučili ľudí, že násilie je občas potrebné v situáciách, keď dobré slovo nepomáha. Aj pred vojnou na Kuruovskom poli urobili všetko, aby jej zabránili, no druhá strana bola rozhodnutá bojovať. V takej situácii treba bojovať za spravodlivosť. Hoci Kṛṣṇov oddaný nemá na tomto svete žiadne záujmy, koná tak, aby naučil ostatných, ako žiť a čo robiť. Pokročilejší vo vedomí Kṛṣṇu konajú tak, aby sa ostatní mohli riadiť ich príkladom. To vysvetľuje nasledujúci verš.