VERŠ 26
na buddhi-bhedaṁ janayed
ajñānāṁ karma-saṅginām
joṣayet sarva-karmāṇi
vidvān yuktaḥ samācaran
na — nikdy; buddhi-bhedam — rozvracať inteligenciu; janayet — spôsobiť; ajñānām — nevedomých; karma-saṅginām — lipnúcich na plodonosných činoch; joṣayet — mal by zapojiť; sarva — všetku; karmāṇi — činnosť; vidvān — učený človek; yuktaḥ — zamestnaný; samācaran — vykonávaním.
Múdry človek by nemal rozvracať myseľ nevedomých, ktorí lipnú na plodonosných činoch tým, že ich bude povzbudzovať k nečinnosti. Skôr by ich mal zamestnať rozličnými činnosťami v duchu oddanej služby (pre postupný pokrok v duchovnom živote).
Vedaiś ca sarvair aham eva vedyaḥ. To je cieľ všetkých vedskych obradov. Všetky obrady, obete a všetko, čo nájdeme vo Vedach, vrátane inštrukcií týkajúcich sa hmotných činov, slúži na spoznanie konečného životného cieľa — Śrī Kṛṣṇu. Keďže podmienené duše nepoznajú okrem zmyslového pôžitku nič iné, študujú Vedy za týmto účelom. Ale pomocou plodonosných činností a zmyslového uspokojenia, ktoré sú usmernené podľa Ved, môže človek rozvíjať svoje vedomie Kṛṣṇu. Preto by oddané duše nemali ostatných vyrušovať v ich činnostiach alebo v ich chápaní; mali by im však ukázať, ako možno výsledky každej činnosti zasvätiť službe Kṛṣṇovi. Múdry človek, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu, by sa mal správať tak, aby sa nevedomý človek, pre ktorého je zmyslový pôžitok najdôležitejší, mohol naučiť správne konať. Nevedomý človek by nemal byť rušený vo svojich činnostiach, ale ten, kto má aspoň aké-také vedomie Krṣṇu, môže byť priamo zapojený do oddanej služby Kṛṣṇovi bez toho, že by musel prejsť ostatnými vedskymi obradmi. Takýto šťastný človek nemusí dodržiavať vedske obrady, pretože vďaka priamej oddanej službe Kṛṣṇovi dosiahne všetky potrebné výsledky, ktoré by inak získal iba správnym plnením si povinností.