VERŠ 11
kāyena manasā buddhyā
kevalair indriyair api
yoginaḥ karma kurvanti
saṅgaṁ tyaktvātma-śuddhaye
kāyena — telom; manasā — mysľou; buddhyā — inteligenciou; kevalaiḥ — očistené; indriyaiḥ — zmysly; api — aj; yoginaḥ — osoby vedomé si Kṛṣṇu; karma — činy; kurvanti — konajú; saṅgam — pripútanosť; tyaktvā — zanechajú; ātma — seba; śuddhaye — aby sa očistili.
Yogīni, ktorí zanechali všetkej pripútanosti, konajú svoje činy telom, mysľou, inteligenciou a zmyslami len preto, aby očistili svoje „ja“.
Oddanou a láskyplnou službou, ktorej účelom je uspokojiť Kṛṣṇove zmysly, sa každá činnosť očisťuje od všetkých hmotných nečistôt, či už ju robíme telom, mysľou, inteligenciou alebo zmyslami. Činy človeka vedomého si Kṛṣṇu neprinášajú žiadne hmotné následky. Preto očistné činnosti, ktoré sa obyčajne nazývajú sad-ācāra, môžu byť jednoducho vykonávané činnosťami vo vedomí Kṛṣṇu. Śrīla Rūpa Gosvāmī to v Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.2.187) opisuje takto:
īhā yasya harer dāsye
karmaṇā manasā girā
nikhilāsv apy avasthāsu
jīvan-muktaḥ sa ucyate
„Človek používajúci svoje telo, myseľ, inteligenciu a reč v službe Kṛṣṇovi je oslobodený už v tomto hmotnom svete, aj keď sa jeho činy zdajú byť hmotnými.“ Je zbavený falošného ega, lebo sa nestotožňuje s hmotným telom a ani si nemyslí, že toto telo vlastní. Dobre vie, že jeho telo i on samotný patrí Kṛṣṇovi. Vďaka tomu, že používa telo, myseľ, inteligenciu, reč, život, majetok a vlastne všetko v službe Kṛṣṇovi, sa s Ním ihneď spojí. Zbaví sa falošného ega, ktorého vplyvom si človek myslí, že je hmotným telom. To je dokonalosť vedomia Kṛṣṇu.