VERŠ 19
ihaiva tair jitaḥ sargo
yeṣāṁ sāmye sthitaṁ manaḥ
nirdoṣaṁ hi samaṁ brahma
tasmād brahmaṇi te sthitāḥ
iha — v tomto živote; eva — istotne; taiḥ — tí; jitaḥ — prekonali; sargaḥ — narodenie a smrť; yeṣām — ktorých; sāmye — v jednote; sthitam — zotrváva; manaḥ — myseľ; nirdoṣam — zbavení chýb; hi — určite; samam — v jednote; brahma — ako Najvyšší; tasmāt — preto; brahmaṇi — v Najvyššom; te — oni; sthitāḥ — zotrvávajú.
Tí, ktorých myseľ zotrváva v rovnováhe a v harmónii, prekonali už zrodenie a smrť. Sú bezchybní ako Brahman, a preto už zotrvávajú v Brahmane.
Vyrovnaná myseľ je znamením sebarealizácie. To už bolo povedané vyššie. Tých, čo naozaj dosiahli toto štádium, treba považovať za osoby, ktoré prekonali hmotné podmienky, predovšetkým narodenie a smrť. Kým sa človek stotožňuje s telom, je pokladaný za podmienenú dušu. Len čo sa však povýši realizovaním svojho „ja“ na úroveň vyrovnanosti, vyslobodí sa z podmieneného života. Inými slovami, taký človek sa nemusí opäť narodiť v hmotnom svete, ale po smrti vstúpi do duchovného sveta. Pán nemá žiadnu chybu, pretože je zbavený pripútanosti a nenávisti. Takisto bude aj živá bytosť bez chyby a hodná vstupu do duchovného sveta, len čo sa zbaví lipnutia a nenávisti. Také osoby treba pokladať za oslobodené a ich vlastnosti sú opísané v ďalšom verši.