VERŠ 26
yato yato niścalati
manaś cañcalam asthiram
tatas tato niyamyaitad
ātmany eva vaśaṁ nayet
yataḥ yataḥ — hocikam; niścalati — znepokojnie; manaḥ — myseľ; cañcalam — vrtošivá; asthiram — nestála; tataḥ tataḥ — odtiaľ; niyamya — usmerniť; etat — ju; ātmani — v „ja“; eva — určite; vaśam — pod vládu; nayet — musí priviesť.
Nech už sa jeho myseľ pre svoju vrtošivú a nestálu povahu zatúla kamkoľvek, musí ju odtiaľ odpútať a priviesť naspäť pod vládu svojho „ja“.
Myseľ má vrtošivú a nestálu povahu. Sebarealizovaný yogīn však musí ovládať svoju myseľ; myseľ nesmie ovládať jeho. Ten, kto ovláda svoju myseľ (a teda aj zmysly), sa nazýva gosvāmī alebo svāmī, a ten, kto je ovládaný svojou mysľou, je go-dāsa alebo služobník zmyslov. Gosvāmī pozná povahu zmyslového šťastia. Vie, že pravé šťastie, transcendentálne šťastie sa dostaví, keď sú zmysly zamestnané v službe Hṛṣīkeśovi, Kṛṣṇovi, teda v službe ich skutočného pána. Služba Kṛṣṇovi očistenými zmyslami sa nazýva vedomie Kṛṣṇu. Takto môže človek plne ovládnuť svoje zmysly. Ba čo viac — takáto úroveň je najvyššou dokonalosťou yogy.