VERŠ 4
yadā hi nendriyārtheṣu
na karmasv anuṣajjate
sarva-saṅkalpa-sannyāsī
yogārūḍhas tadocyate
yadā — keď; hi — určite; na — nie; indriya-artheṣu — v zmyslovom pôžitku; na — nikdy; karmasu — v plodonosných činnostiach; anuṣajjate — nemusí byť zamestnaný; sarva-saṅkalpa — všetky hmotné túžby; sannyāsī — kto sa vzdal; yoga-ārūḍhaḥ — pokročilý v yoge; tadā — vtedy; ucyate — hovorí sa.
O človeku, ktorý sa vzdal všetkých hmotných túžob, ktorý nekoná pre zmyslový pôžitok a nezaoberá sa plodonosnými činnosťami, sa hovorí, že je pokročilý v yoge.
Ak je človek plne zamestnaný v transcendentálnej láskyplnej službe Pánovi, je spokojný sám v sebe a netúži už viacej po žiadnom zmyslovom pôžitku a plodonosných činnostiach. Kým sa človek celkom neodovzdá službe Pánovi, vyhľadáva zmyslové pôžitky, pretože nikto nemôže zostať nečinný. Bez vedomia Kṛṣṇu je človek vždy nútený správať sa sebecky a egoisticky. No oddaný robí všetko s úmyslom potešiť Kṛṣṇu a vďaka tomu sa úplne odpútava od hmotných pôžitkov. Kto nie je na tejto úrovni, musí sa oslobodiť od hmotných túžob najprv mechanickou cestou, ak sa chce povýšiť na najvyššiu priečku yogového rebríka.