VERŠ 46
tapasvibhyo ’dhiko yogī
jñānibhyo ’pi mato ’dhikaḥ
karmibhyaś cādhiko yogī
tasmād yogī bhavārjuna
tapasvibhyaḥ — ako askéta; adhikaḥ — väčší; yogī — yogīn; jñānibhyaḥ — než múdry; api — aj; mataḥ — pokladaný; adhikaḥ — väčší; karmibhyaḥ — než ten, kto pracuje pre plody; ca — tiež; adhikaḥ — väčší; yogī — yogīn; tasmāt — preto; yogī — yogīn; bhava — staň sa; arjuna — ó, Arjuna.
Yogīn je väčší než askéta, väčší než empirik a väčší než ten, kto pracuje pre plody svojej práce. Preto sa za každých okolností staň yogīnom, ó, Arjuna.
Keď hovoríme o yoge, máme na mysli spojenie nášho vedomia s Najvyššou Absolútnou Pravdou. Existujú rôzne spôsoby a každý má svoj názov. Spôsob, v ktorom prevládajú plodonosné činy, sa nazýva karma-yoga; keď sa kladie dôraz na empirickú filozofiu, nazýva sa jñāna-yoga; a ak prevažuje oddaný vzťah k Najvyššiemu Pánovi, jedná sa o bhakti-yogu. Konečným cieľom všetkých yog je bhakti-yoga, vedomie Kṛṣṇu, čo bude vysvetlené v nasledujúcom verši. Pán tu potvrdzuje nadradenosť yogy nad inými spôsobmi, no netvrdí, že je lepšia než bhakti-yoga. Bhakti-yoga znamená čisté duchovné poznanie, a preto ju nemôže nič prekonať. Odriekanie bez sebapoznania, čiže pravého „ja“, je nedokonalé. To isté platí o empirickom poznaní, ak sa človek neodovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti. A plodonosné činy, ktoré nie sú určené pre potešenie Kṛṣṇu, sú iba stratou času. Preto najlepším zo všetkých menovaných systémov yogy je bhakti-yoga, čo je jasne vysvetlené v nasledujúcom verši.