VERŠ 6
yaṁ yaṁ vāpi smaran bhāvaṁ
tyajaty ante kalevaram
taṁ tam evaiti kaunteya
sadā tad-bhāva-bhāvitaḥ
yam yam — na ktorý; vā api — práve; smaran — myslí; bhāvam — stav bytia; tyajati — opúšťa; ante — na konci; kalevaram — svoje telo; tam tam — podobne; eva — určite; eti — dostane; kaunteya — ó, syn Kuntī; sadā — vždy; tat — ten; bhāva — stav bytia; bhāvitaḥ — myslí.
Každý dosiahne práve ten stav bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa svoje telo, ó, syn Kuntī.
Tento verš vysvetľuje zmenu povahy v kritickom okamihu smrti. Človek, ktorý na konci svojho života opustí telo a myslí pritom na Kṛṣṇu, sa dostane do transcendentálneho sídla Najvyššieho Pána, no nedá sa povedať, že by človek, ktorý myslí na niečo iné, než na Kṛṣṇu, dosiahol rovnakú úroveň. Toto je veľmi dôležité a mali by sme tomu venovať zvýšenú pozornosť. Ako môže človek zomrieť s mysľou v dokonalom rozpoložení? Mahārāja Bharata, hoci bol veľký oddaný, myslel v okamihu smrti na srnca a v ďalšom živote sa narodil ako srnec. Mal však také šťastie, že si pamätal činy z predchádzajúceho života. Súhrnný výsledok všetkých myšlienok a konania v tomto živote ovplyvňuje myšlienky v momente smrti; preto činnosti v tomto živote rozhodujú o budúcom vtelení. Ak človek teraz žije v kvalite dobra a stále myslí na Kṛṣṇu, umožní mu to myslieť na Kṛṣṇu aj v okamihu smrti, čo mu pomôže dosiahnuť transcendentálnu úroveň. Keď je človek transcendentálne pohrúžený v službe Kṛṣṇovi, jeho ďalšie telo bude duchovné, nie hmotné. Preto je spievanie Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare najlepším spôsobom, ako úspešne zmeniť hmotný život na duchovný.