VERŠ 21
te taṁ bhuktvā svarga-lokaṁ viśālaṁ
kṣīṇe puṇye martya-lokaṁ viśanti
evaṁ trayī-dharmam anuprapannā
gatāgataṁ kāma-kāmā labhante
te — oni; tam — to; bhuktvā — užijú; svarga-lokam — nebeského; viśālam — nesmierneho; kṣīṇe — vyčerpajú; puṇye — výsledky svojich zbožných činností; martya-lokam — do sveta smrteľníkov; viśanti — poklesnú; evam — takto; trayī — troch Ved; dharmam — zásad; anuprapannāḥ — dodržiavaním; gata-āgatam — smrť a narodenie; kāma-kāmāḥ — túžia po zmyslových pôžitkoch; labhante — dospejú.
Keď okúsia chuť nebeských zmyslových pôžitkov a vyčerpajú výsledky svojich zbožných činností, vrátia sa opäť do sveta smrteľníkov. L̍udia túžiaci po ukojení svojich žiadostí dodržiavaním zásad troch Ved, tak získajú iba opätovné rodenie sa a smrť.
Tí, ktorí sa dostanú na nebeské planéty, sa tešia z dlhšieho života a lepších možností na zmyslový pôžitok, a predsa im nie je dovolené zostať tam navždy. Po vypršaní dobrých výsledkov, získaných zbožnými činnosťami, sa musia opäť vrátiť na túto planétu. Človek, ktorý nezískal dokonalé poznanie, opísané vo Vedānta-sūtre ako janmādy asya yataḥ, inými slovami ten, kto nepochopil Kṛṣṇu ako príčinu všetkých príčin, nevyužil možnosť dosiahnuť konečný cieľ života. Musí sa podriadiť kolobehu, povýšiť sa na nebeské planéty a znovu zostúpiť dolu, akoby cestoval na ruskom kole. To znamená, že sa znovu zapletie do kolobehu rodenia sa a smrti v nižších a vyšších planetárnych sústavách, namiesto toho, aby dosiahol duchovného sveta, kde je život večný, plný blaženosti a odkiaľ sa už nikdy nemusí vrátiť do strastiplnej hmotnej existencie.