VERŠ 28
śubhāśubha-phalair evaṁ
mokṣyase karma-bandhanaiḥ
sannyāsa-yoga-yuktātmā
vimukto mām upaiṣyasi
śubha — dobré; aśubha — nedobré; phalaiḥ — výsledky; evam — tak; mokṣyase — oslobodíš sa; karma — činov; bandhanaiḥ — zo zajatia; sannyāsa — odriekanie; yoga — yogou; yukta-ātmā — s mysľou upretou na; vimuktaḥ — oslobodíš sa; mām — Mňa; upaiṣyasi — dosiahneš.
Takto budeš oslobodený z pút činov, nech už sú ich plody dobré či zlé. S touto yogou odriekania a s mysľou upretou na Mňa sa oslobodíš a prídeš ku Mne.
Človek, ktorý jedná vo vedomí Kṛṣṇu pod vedením autority, sa nazýva yukta. Odborný výraz je yukta-vairāgya. Podrobnejšie to vysvetľuje Rūpa Gosvāmī:
anāsaktasya viṣayān
yathārham upayuñjataḥ
nirbandhaḥ kṛṣṇa-sambandhe
yuktaṁ vairāgyam ucyate
(Bhakti-rasāmṛta-sindhu, 1.2.255)
Rūpa Gosvāmī hovorí, že tak musíme konať dovtedy, dokým sme v hmotnom svete. Ak teda odovzdáme výsledky svojej práce Kṛṣṇovi, nazýva sa to yukta-vairāgya. Takto umiestnený v odriekaní, očisťuje človek zrkadlo svojej mysle a s postupným rozvojom duchovného vedomia sa nakoniec odovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto sa napokon oslobodí a toto oslobodenie je tiež presne opísané. Nejde o splynutie s brahmajyoti, ale o vstup na planéty Najvyššieho Pána. Śrī Kṛṣṇa tu jasne hovorí mām upaiṣyasi: „Prídeš ku Mne,“ späť domov, späť k Bohu. Existuje päť druhov oslobodenia a tu je opísaný ten, v ktorom sa oddaný po opustení tela vráti naspäť k Bohu a slúži priamo v Jeho spoločnosti, pretože počas svojho života žil pod vedením Najvyššieho Pána.
Skutočný sannyāsī je ten, kto nemá iné záujmy než obetovať svoj život službe Śrī Kṛṣṇovi. Taký človek sa považuje za večného služobníka, závislého na zvrchovanej vôli Najvyššieho Pána, a preto všetko vykonáva pre Jeho potešenie. Čokoľvek koná, koná ako službu Bohu. Nejaví veľký záujem o plodonosné činnosti a predpísané povinnosti, opísané vo Vedach, ktoré musia vykonávať obyčajní ľudia. Niekedy sa môže stať, že oddaný, ktorý oddane slúži Najvyššiemu Pánovi, koná proti predpísaným vedskym povinnostiam, ale v skutočnosti tomu tak nie je.
Vaiṣṇavské autority preto hovoria, že ani ten najinteligentnejší človek nemôže pochopiť plány a skutky čistých oddaných: tāṅra vākya, kriyā, mudrā vijñeha nā bujhaya (Caitanya-caritāmṛta, Madhya-līlā 23.39). Človeka, ktorý je zapojený do oddanej služby Pánovi, alebo neustále rozmýšľa a plánuje, ako Mu slúžiť, treba považovať za celkom vyslobodeného už v prítomnosti, a v budúcnosti má zaručený návrat domov, späť k Bohu. Je veľmi nevhodné kritizovať takého oddaného, podobne ako je nevhodné kritizovať Kṛṣṇu.