VERŠ 14
tataḥ śvetair hayair yukte
mahati syandane sthitau
mādhavaḥ pāṇḍavaś caiva
divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ
tataḥ — potom; śvetaiḥ — biele; hayaiḥ — kone; yukte — zapriahnuté; mahati — vo veľkom; syandane — voze; sthitau — sedeli; mādhavaḥ — Kṛṣṇa (manžel bohyne šťastia); pāṇḍavaḥ — Arjuna (Pāṇḍuov syn); ca — tiež; eva — istotne; divyau — transcendentálne; śaṅkhau — lastúry; pradadhmatuḥ — zaduli.
Na druhej strane aj Śrī Kṛṣṇa a Arjuna zaduli do svojich transcendentálnych lastúr, sediac na veľkom bojovom voze, v ktorom boli zapriahnuté biele tátoše.
Na rozdiel od Bhīṣmovej lastúry, boli lastúry v rukách Kṛṣṇu a Arjunu transcendentálne. Zvuk ich lastúr naznačil, že protivník nemá nádej zvíťaziť, pretože na strane Pāṇḍuovcov je Kṛṣṇa. Jayas tu pāṇḍu-putrāṇāṁ yeṣāṁ pakṣe janārdanaḥ. Víťazstvo je vždy na strane osôb, ako sú synovia Pāṇḍua, pretože Pán Śrī Kṛṣṇa je ich spoločník. Vždy a všade tam, kde je prítomný Kṛṣṇa, je prítomná aj bohyňa šťastia, pretože ona nikdy neopúšťa svojho manžela. Arjunovo očakávané víťazstvo a šťastie bolo už naznačené transcendentálnym zvukom Viṣṇuovej čiže Kṛṣṇovej lastúry. Naviac bojový voz, na ktorom obaja priatelia sedeli, daroval Arjunovi boh ohňa Agni, čo znamená, že tento voz bol schopný odraziť akýkoľvek útok kdekoľvek v troch svetoch.