VERŠ 11
teṣām evānukampārtham
aham ajñāna-jaṁ tamaḥ
nāśayāmy ātma-bhāva-stho
jñāna-dīpena bhāsvatā
teṣām — tým; eva — zaiste; anukampā-artham — preukazujú zvláštnu milosť; aham — Ja; ajñāna-jam — z nevedomosti; tamaḥ — temnota; nāśayāmi — rozptýliť; ātma-bhāva — v ich srdciach; sthaḥ — umiestnený; jñāna — poznanie; dīpena — pochodeň; bhāsvatā — žiarivý.
Prebývam v ich srdciach a zo súcitu k nim rozptyľujem temnotu zrodenú z nevedomosti žiarivou pochodňou poznania.“
Keď bol Śrī Caitanya Mahāprabhu v Benarese, aby propagoval spievanie Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, nasledovali Ho tisíce ľudí. Veľký a vplyvný učenec Benáresu Prakāśānanda Sarasvatī hanobil Caitanyu a nazval Ho sentimentalistom. Istí filozofi niekedy kritizujú oddaných, domnievajúc sa, že oddaní sú v temnote nevedomosti, že sú filozoficky naivní a sentimentálni. V skutočnosti to však nie je pravda. Jestvuje veľa známych učencov, ktorí predložili filozofiu oddanosti, no i v prípade, že oddaný nevyužije ich literatúry alebo svojho duchovného učiteľa, Kṛṣṇa mu osobne pomôže zvnútra, ak vykonáva úprimne oddanú službu. Úprimný oddaný, láskyplne slúžiaci Kṛṣṇovi, sa teda nikdy nemusí sťažovať na nedostatok poznania. Jeho jedinou kvalifikáciou je oddaná služba vo vedomí Kṛṣṇu.
Moderní filozofi sa domnievajú, že nikto nemôže dospieť k poznaniu bez dôvtipnej analýzy. Z tohto verša však vyplýva, že Najvyšší Pán pomôže tým, ktorí Mu oddane a láskyplne slúžia, aj keď nemajú dostatočné vzdelanie alebo nepoznajú vedske zásady.
Śrī Kṛṣṇa hovorí Arjunovi, že je prakticky nemožné pochopiť Najvyššiu Absolútnu Pravdu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, suchým špekulovaním, pretože Najvyššia Pravda je taká veľká, že nemôže byť pochopená alebo dosiahnutá nijakým intelektuálnym úsilím. Človek môže špekulovať milióny rokov, no ak nie je oddaný a nemiluje Najvyššiu Pravdu, nikdy Kṛṣṇu, Najvyššiu Pravdu, nepochopí. Jedine oddaná služba uspokojí Najvyššiu Pravdu, Kṛṣṇu, ktorý sa vďaka Svojej nepochopiteľnej energii, môže zjaviť v srdci čistého oddaného. Čistý oddaný nosí Kṛṣṇu neustále vo svojom srdci a Jeho prítomnosť sa podobá Slnku, ktoré rozptyľuje temnotu nevedomosti. To je milosť, ktorou Kṛṣṇa obdarúva Svojich oddaných.
Vzhľadom na to, že sme boli znečistení stykom s hmotou po mnoho miliónov životov, naše srdcia pokrýva prach materializmu, no ak sme zamestnaní v oddanej službe a neustále spievame Hare Kṛṣṇa, prach veľmi rýchlo zmizne a my sa dostaneme na úroveň čistého poznania. Iba takým spievaním a oddanou službou môžeme dospieť k najvyššiemu cieľu, Viṣṇuovi, a nie neustálym špekulovaním a analýzami. Čistý oddaný sa nemusí starať o svoje životné potreby, pretože akonáhle odstráni nevedomosť zo svojho srdca, Najvyšší Pán, spokojný s jeho oddanou, láskyplnou službou, mu dá všetko, čo potrebuje. To je jadro učenia Bhagavad-gīty. Štúdiom Bhagavad-gīty sa môže stať každý dušou oddanou Najvyššiemu Pánovi a zapojiť sa do čistej oddanej služby. Človek sa automaticky zbaví všetkých materialistických snáh, len čo si ho Najvyšší Pán vezme pod ochranu.