VERŠ 14
sarvam etad ṛtaṁ manye
yan māṁ vadasi keśava
na hi te bhagavan vyaktiṁ
vidur devā na dānavāḥ
sarvam — všetkú; etat — túto; ṛtam — pravdu; manye — prijímam; yat — čo; mām — mi; vadasi — hovoríš; keśava — ó Kṛṣṇa; na — nikdy; hi — istotne; te — Tvoja; bhagavan — ó, Božská Osobnosť; vyaktim — zjavenie; viduḥ — môžu poznať; devāḥ — polobohovia; na — ani; dānavāḥ — démoni.
Ó, Kṛṣṇa, všetko, čo mi hovoríš, prijímam bezozvyšku ako pravdu. Ani polobohovia, ani démoni, ó Pane, nepoznajú Tvoju Osobnosť.
V tomto verši Arjuna potvrdzuje, že bezbožní a démonskí ľudia nemôžu pochopiť Kṛṣṇu. Keď Ho nemôžu poznať ani polobohovia, ako by Ho mohli poznať takzvaní učenci moderného sveta. Milosťou Najvyššieho Pána Arjuna pochopil, že Najvyššia Pravda je Kṛṣṇa, a že je sám v Sebe dokonalý. Mali by sme teda nasledovať Arjunov príklad, pretože on je uznávanou autoritou na Bhagavad-gītu. Ako bolo uvedené v štvrtej kapitole, paramparā — duchovná postupnosť poznania Bhagavad-gīty, bola prerušená, a preto Kṛṣṇa opäť založil učenícku postupnosť, začínajúcu Arjunom, pretože Arjuna bol Jeho blízky priateľ a veľký oddaný. Bhagavad-gītu teda môžeme pochopiť iba prostredníctvom postupnosti duchovných učiteľov; o tom sme hovorili už v úvode. Keď paramparā zanikla, bolo Arjunovou úlohou obnoviť ju. Prijal všetko, čo Kṛṣṇa povedal a z Jeho postoja by sme si mali vziať príklad, pretože to je jediný spôsob, ako preniknúť do tajomstva Bhagavad-gīty. Len tak pochopíme, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť.