VERŠ 44
tasmāt praṇamya praṇidhāya kāyaṁ
prasādaye tvām aham īśam īḍyam
piteva putrasya sakheva sakhyuḥ
priyaḥ priyāyārhasi deva soḍhum
tasmāt — preto; praṇamya — prejavy úcty; praṇidhāya — padajúc; kāyam — telo; prasādaye — prosiť o milosť; tvām — Tebe; aham — ja; īśam — Najvyššieho Pána; īḍyam — hodný úcty; pitā iva — ako otec; putrasya — so synom; sakhā iva — ako priateľ; sakhyuḥ — s priateľom; priyaḥ — milý; priyāyāḥ — s milým; arhasi — mal by si; deva — môj Pane; soḍhum — zhovievavý.
Si úctyhodný Najvyšší Pán, uctievaný všetkými živými tvormi. Padám pred Tebou na zem, aby som Ti vyjadril svoju hlbokú úctu a požiadal Ťa o milosť. Prosím, odpusť mi všetko, čoho som sa voči Tebe dopustil a buď ku mne zhovievavý, tak ako je zhovievavý otec k nehanebnému synovi, priateľ k bezočivosti priateľa, či žena k dôvernosti svojho muža.
Oddaní majú ku Kṛṣṇovi rôzne vzťahy, niekto s Ním jedná ako so svojím synom, iný sa k Nemu chová ako k svojmu manželovi, priateľovi alebo pánovi. Vzťah medzi Kṛṣṇom a Arjunom je priateľský. Tak ako býva zhovievavý otec, manžel alebo pán, tak je zhovievavý aj Kṛṣṇa.