VERŠ 51
arjuna uvāca
dṛṣṭvedaṁ mānuṣaṁ rūpaṁ
tava saumyaṁ janārdana
idānīm asmi saṁvṛttaḥ
sa-cetāḥ prakṛtiṁ gataḥ
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; dṛṣṭvā — keď vidím; idam — túto; mānuṣam — ľudskú; rūpam — podobu; tava — Tvoju; saumyam — veľmi krásnu; janārdana — ó, hubiteľ nepriateľov; idānīm — práve teraz; asmi — som; saṁvṛttaḥ — uspokojený; sa-cetāḥ — v mojom vedomí; prakṛtim — do mojej vlastnej prirodzenosti; gataḥ — navrátený.
Keď Arjuna uzrel Kṛṣṇu v Jeho pôvodnej podobe riekol: „Ó, Janārdana, pri pohľade na Tvoju prekrásnu ľudskú podobu sa moja myseľ opäť upokojila a vraciam sa do svojej pôvodnej prirodzenosti.“
Zo slov mānuṣaṁ rūpam je zrejmé, že Najvyššia Božská Osobnosť má pôvodne dve ruky. L̍udia, ktorí Kṛṣṇu hania tým, že Ho považujú za obyčajného človeka, si nie sú vedomí Jeho Božskej podstaty. Keby bol Kṛṣṇa obyčajný človek, ako by mohol ukázať Svoju vesmírnu podobu a hneď nato sa zjaviť v štvorrukej podobe Nārāyaṇa? V Bhagavad-gīte sa jasne hovorí, že ten, kto považuje Kṛṣṇu za obyčajného človeka a klame čitateľov tvrdením, že z Kṛṣṇu prehovára neosobný Brahman, sa dopúšťa najťažšieho zločinu. Kṛṣṇa neukázal iba Svoju vesmírnu podobu, ale aj štvorrukú podobu Viṣṇua. Ako Ho teda môže niekto považovať za obyčajného človeka? Čistý oddaný sa však nedá oklamať falošnými komentármi k Bhagavad-gīte, vie totiž ako sa veci majú. Pôvodné verše Bhagavad-gīty sú nad Slnko jasné a nepotrebujú výklady hlúpych komentátorov.