VERŠ 3

Keď diskutujeme o veciach týkajúcich sa tela a znalca tela, duše a Nadduše, nachádzame tri predmety štúdia: Najvyššieho Pána, živú bytosť a hmotu. V každom tele, poli pôsobnosti, sídlia dve duše — individuálna duša a Nadduša. Keďže Nadduša je plnou expanziou Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu, Kṛṣṇa hovorí: „Aj Ja som znalcom tela, no nie takým ako individuálna duša. Som najvyšším znalcom. Sídlim vo všetkých telách ako Paramātma, Nadduša.“

Ten, kto vo svetle Bhagavad-gīty s veľkým odhodlaním študuje predmet poľa pôsobnosti a znalca poľa, môže dôjsť k poznaniu.

Pán hovorí: „ Som znalcom poľa pôsobnosti v každom individuálnom tele.“ Individuálna duša si môže byť vedomá vlastného tela, no nevie, čo sa odohráva v telách druhých. Najvyšší Pán, sídliaci v srdci každého, vie všetko o všetkých telách. Má poznanie o telách všetkých životných druhov. Radový občan môže vedieť všetko o svojom malom kúsku pôdy, no kráľ nepozná iba svoj vlastný palác, ale tiež majetok všetkých občanov. Podobne i my môžeme byť individuálnymi vlastníkmi určitého tela, zatiaľ čo Najvyšší Pán je vlastníkom všetkých tiel. Pôvodným majiteľom kráľovstva je kráľ. Občania sú až druhoradými vlastníkmi. Analogicky je Najvyšší Pán zvrchovaným vlastníkom všetkých tiel.

Telo pozostáva zo zmyslov. Najvyšší Pán sa nazýva Hṛṣīkeśa, Vládca zmyslov. Je pôvodným Vládcom zmyslov, podobne ako je kráľ zvrchovaným vládcom kráľovstva. Občania sú až druhotnými ovládateľmi. Pán hovorí: „Som tiež znalcom.“ To znamená, že je najvyšším znalcom, zatiaľ čo individuálna duša pozná iba svoje vlastné telo. Vo Vedach sa píše:

Telo sa nazýva kṣetra, a v ňom sídli jeho majiteľ a Najvyšší Pán, ktorý pozná ako telo, tak i majiteľa. Preto sa nazýva znalcom všetkých polí. Rozdiely medzi poľom pôsobnosti, znalcom poľa pôsobnosti a najvyšším znalcom budú opísané nasledovne. Dokonalá znalosť tela, individuálnej duše a Nadduše sa vo vedskej literatúre označuje slovom jñāna. To je Kṛṣṇov názor. Pochopiť, že duša a Nadduša sú totožné a predsa sa líšia, sa nazýva poznanie. Ten, kto nepochopí rozdiel medzi poľom pôsobnosti a jeho znalcom, nemá dokonalé poznanie. Mali by sme pochopiť pozíciu prakṛti (prírody), puruṣu (užívateľa prírody) a īśvaru (vládcu, ktorý je znalcom ako prírody, tak individuálnej duše). Nemali by sme si zamieňať tieto tri pojmy, podobne ako si nezamieňame maliara, obraz a maliarsky stojan. Prírodou sa myslí tento hmotný svet, čiže pole pôsobnosti, užívateľom prírody je živá bytosť a nad obidvoma stojí Najvyšší Vládca, Najvyššia Božská Osobnosť. Vo Vedach (Śvetāśvatara Upaniṣad 1.12) je to opísané nasledovne: bhoktā bhogyaṁ preritāraṁ ca matvā/ sarvaṁ proktaṁ tri-vidhaṁ brahmam etat. Brahman má tri aspekty: prakṛti (hmotná príroda) je Brahman ako pole pôsobnosti, jīva (individuálna duša), ktorá sa snaží ovládať hmotnú prírodu, je takisto Brahman a Najvyšší Pán, ktorý nad obidvoma vládne, je Brahman, ktorý je skutočným vládcom.

V tejto kapitole bude ďalej vysvetlené, že jeden zo znalcov je chybujúci a druhý neomylný. Jeden je nadriadený a druhý podriadený. Kto by si snáď myslel, že obidvaja znalci sú totožní, odporoval by Najvyššiemu Pánovi, ktorý jasne hovorí: „Som znalcom poľa pôsobnosti“. Ten, kto si pletie povraz s hadom, je hlupák.“ Jestvuje mnoho rôznych druhov tiel a mnoho ich znalcov. Toto množstvo tiel jestvuje preto, že každá individuálna duša má svoju zvláštnu schopnosť vládnuť hmotnej prírode. Najvyšší Pán je však prítomný ako vládca v tele každého. Slovo ca je významné, pretože poukazuje na všetky telá. Podľa Śrīlu Baladevu Vidyābhūṣaṇu je Kṛṣṇa Naddušou, ktorá spolu s individuálnou dušou sídli v srdci každého. Kṛṣṇa v tomto verši jasne hovorí, že Nadduša vládne ako poľu pôsobnosti, tak aj obmedzenému užívateľovi.