VERŠ 30
prakṛtyaiva ca karmāṇi
kriyamāṇāni sarvaśaḥ
yaḥ paśyati tathātmānam
akartāraṁ sa paśyati
prakṛtyā — hmotnou prírodou; eva — iste; ca — tiež; karmāṇi — skutky; kriyamāṇāni — vykonávať; sarvaśaḥ — za každých okolností; yaḥ — ten, kto; paśyati — vidí; tathā — tiež; ātmānam — on sám; akartāram — nečinný; saḥ — on; paśyati — dokonale vidí.
Kto chápe, že všetky činnosti vykonáva telo vytvorené hmotnou prírodou, a vidí, že vlastné ja nekoná nič, ten vpravde vidí.
Toto telo je stvorené hmotnou prírodou pod vedením Nadduše a fyzické činy nie sú činmi živej bytosti. Všetko, čo človek robí — či mu to už prináša šťastie alebo utrpenie — je nútený konať vzhľadom na vlastnosti svojho tela. Vlastné ja však s týmito telesnými činnosťami nemá nič spoločné. Toto telo sme dostali následkom našich minulých túžob. Aby sme mohli tieto túžby realizovať, dostali sme telo, s pomocou ktorého konáme v súlade s našimi túžbami. Inými slovami, telo je stroj stvorený Najvyšším Pánom, ktorý nám tak umožnil uspokojovať naše túžby. Kvôli hmotným túžbam sa človek dostáva do úzkych, aby sa trápil alebo radoval. Keď si živá bytosť osvojí túto transcendentálnu víziu, udržuje odstup od telesných činností. Kto má takýto pohľad, vidí veci také, aké sú.