No edit permissions for Slovenčina

VERŠ 31

yadā bhūta-pṛthag-bhāvam
eka-stham anupaśyati
tata eva ca vistāraṁ
brahma sampadyate tadā

yadā — keď; bhūta — živá bytosť; pṛthak-bhāvam — oddelené identity; eka-stham — umiestnené v jedinom; anupaśyati — snažia sa vidieť veci očami autority; tataḥ eva — potom; ca — tiež; vistāram — expanzie; brahma — absolútno; sampadyate — dosiahne; tadā — v tom okamihu.

Ak rozumný človek prestane hľadieť na rôznorodé bytosti podľa ich hmotných tiel a zbadá, ako sa bytosti rozpínajú všade, dosiahne úroveň Brahmanu.

Keď človek pochopí, že rôzne telá živých bytostí majú svoju pôvod v rôznych túžbach duše a že v skutočnosti samotnej duši nepatria, znamená to, že vpravde vidí. V hmotnom poňatí života niekoho považujeme za poloboha, za človeka, mačku alebo psa. Tento materialistický pohľad na vec nie je správny. Materialistické rozlišovanie pochádza z hmotného poňatia života. Duša si zachováva svoju identitu aj po zániku hmotného tela, no v styku s hmotnou prírodou dostáva rôzne telá. Ten, kto takto vidí, má duchovný pohľad. To znamená, že nerobí rozdiely medzi človekom, zvieraťom, vysokým, nízkym atď., ale očistí svoje vedomie a vyvinie vedomie Kṛṣṇu vo svojej duchovnej totožnosti. V nasledujúcom verši bude vysvetlené, ako sa na to pozerá.

« Previous Next »