VERŠ 19
tān ahaṁ dviṣataḥ krūrān
saṁsāreṣu narādhamān
kṣipāmy ajasram aśubhān
āsurīṣv eva yoniṣu
tān — títo; aham — Ja; dviṣataḥ — závistivých; krūrān — zlomyseľných; saṁsāreṣu — do oceánu hmotnej existencie; nara-adhamān — najnižších z ľudí; kṣipāmi — vrhám; ajasram — navždy; aśubhān — neprospešné; āsurīṣu — démonských; eva — iste; yoniṣu — do materských lôn.
Týchto najnižších z ľudí, závistivých a zlomyseľných, vrhám do oceánu hmotnej existencie, do rôznych démonských druhov života.
V tomto verši sa jasne hovorí, že umiestnenie určitej individuálnej duše do určitého tela je výhradným právom najvyššej vôle. Démonský človek nemusí uznávať zvrchovanosť Boha a môže konať podľa vlastného rozmaru, no jeho budúce narodenie nezávisí od neho, ale od Najvyššej Božskej Osobnosti. V treťom speve Śrīmad-Bhāgavatamu sa hovorí, že individuálna duša je po smrti umiestnená do lona niektorej matky, kde pod dohľadom vyššej moci obdrží určité telo. Preto v materiálnej existencii nachádzame toľko rôznych živočíšnych druhov — hmyz, zvieratá, ľudí atď. Všetky sú riadené vyššou mocou. Nevznikli náhodne. Čo sa týka démonských ľudí, jasne sa uvádza, že sú neustále uvrhovaní do lôn démonov, a tak zostávajú závistiví a najnižší z ľudí. Démonské životné druhy sú vždy závistivé, kruté, plné nenávisti a žiadostivosti a vždy nečisté. Lovci v džungli sa radia k démonským životným druhom.