VERŠ 11
aphalākāṅkṣibhir yajño
vidhi-diṣṭo ya ijyate
yaṣṭavyam eveti manaḥ
samādhāya sa sāttvikaḥ
aphala-ākāṅkṣibhiḥ — ľuďmi, ktorí netúžia po plodoch; yajñaḥ — obeť; vidhi-diṣṭaḥ — podľa príkazov písiem; yaḥ — ktorá; ijyate — konaná; yaṣṭavyam — musí sa vykonať; eva — zaiste; iti — takto; manaḥ — myseľ; samādhāya — sústredená; saḥ — tá; sāttvikaḥ — je v kvalite dobra.
Z obetí je v kvalite dobra tá, ktorá je konaná z povinnosti, podľa pokynov písiem a bez očakávania odmeny.
Obyčajne sa prinášajú obety s nejakým postranným úmyslom, no tu sa uvádza, že obeť musí byť vykonávaná nezištne. Musí byť konaná z povinnosti. Zoberme si napríklad obrady v chrámoch a kostoloch; väčšinou sú vykonávané s nádejou na hmotný zisk, no takýto postoj nenáleží do kvality dobra. Do chrámu alebo kostola by sme mali chodiť z povinnosti, úctivo sa skloniť pred Najvyššou Božskou Osobnosťou a obetovať Pánovi kvety a jedlo. L̍udia však väčšinou nevidia zmysel v návštevách chrámov, ktorých jediným cieľom je uctievanie Boha. Uctievať Boha z ekonomických dôvodov sa však v písmach neodporúča. Mali by sme prosto vzdať úctu Božstvu. Tak sa umiestnime v kvalite dobra. Povinnosťou každého civilizovaného človeka je riadiť sa pokynmi písiem a uctievať Najvyššiu Božskú Osobnosť.