VERŠ 35
yayā svapnaṁ bhayaṁ śokaṁ
viṣādaṁ madam eva ca
na vimuñcati durmedhā
dhṛtiḥ sā pārtha tāmasī
yayā — ktorá; svapnam — snenie; bhayam — bázne; śokam — náreku; viṣādam — mrzutosti; madam — ilúzie; eva — iste; ca — aj; na — nikdy; vimuñcati — nezbavuje; durmedhā — neinteligentný; dhṛtiḥ — odhodlanie; sā — to pārtha — ó, syn Pṛthy; tāmasī — v kvalite nevedomosti.
A odhodlanie, ktoré nepresahuje rámec snenia, bázne, žiaľu, mrzutosti a ilúzie, také naivné odhodlanie, ó, syn Pṛthy, náleží do kvality nevedomosti.
Nemali by sme si teraz myslieť, že človek v kvalite dobra nesníva. „Snivosť“ v tomto verši znamená príliš dlhý spánok. Snívanie je prirodzený stav, či sa už nachádza v kvalite dobra, vášne alebo v kvalite nevedomosti. No ten, kto spí viac, ako je nutné, a nič proti tomu nerobí, kto sa nemôže zbaviť hmotnej pýchy a pôžitku zo zmyslových predmetov, kto nemôže prestať snívať o panovaní nad týmto hmotným svetom a kto celý svoj život, svoju myseľ a svoje zmysly zamestnáva v tomto duchu, toho odhodlanosť je v kvalite nevedomosti.