VERŠ 14
mātrā-sparśās tu kaunteya
śītoṣṇa-sukha-duḥkha-dāḥ
āgamāpāyino ’nityās
tāṁs titikṣasva bhārata
mātrā-sparśāḥ — zmyslové vnímanie; tu — iba; kaunteya — ó, syn Kuntī; śīta — zima; uṣṇa — leto; sukha — šťastie; duḥkha — bolesť; dāḥ — spôsobujúca; āgama — objavuje sa; apāyinaḥ — mizne; anityāḥ — dočasné; tān — všetky; titikṣasva — snaž sa znášať ich; bhārata — ó, potomok bharatovského rodu.
Ó, syn Kuntī, krátkodobé radosti a bolesti prichádzajú a odchádzajú ako leto a zima. Pochádzajú zo zmyslových vnemov, ó, potomok Bharatov, a človek sa musí naučiť znášať ich a nenechať sa nimi rozrušovať.
Aby sme si mohli správne plniť povinnosti, musíme sa naučiť znášať pominuteľné príchody radosti a bolesti. Vedy nám napríklad odporúčajú osprchovať sa skoro ráno, a to aj v zimných mesiacoch, v januári a vo februári (Māgha). V tomto období je veľmi chladno, no človek, ktorý dodržiava náboženské zásady, sa napriek tomu neváha ísť osprchovať. Takisto ani žena neváha v najteplejších letných mesiacoch, v máji a v júni, variť v kuchyni. Svoje povinnosti si musí človek plniť i napriek klimatickým ťažkostiam. Náboženskou zásadou kṣatriyov je bojovať, a preto aj keby kṣatriya musel bojovať hoci proti svojmu priateľovi alebo príbuznému, nesmie zanechať svoje predpísané povinnosti. Človek sa musí riadiť podľa predpísaných náboženských pravidiel a zásad, ak chce dosiahnuť úroveň poznania, pretože iba prostredníctvom poznania a odovzdanosti sa môže vyslobodiť z otroctva hmotnej ilúzie.
Dve mená, ktorými je tu Arjuna oslovený, sú tiež významné. Slovo kaunteya označuje jeho vysoký pôvod z matkinej strany a bhārata označuje jeho vznešenosť z otcovej strany. Toto dedičstvo z obidvoch strán ho zaväzovalo k svedomitému plneniu si svojich povinností. Preto sa boju nemohol vyhnúť.