VERŠ 49
dūreṇa hy avaraṁ karma
buddhi-yogād dhanañ-jaya
buddhau śaranam anviccha
kṛpaṇāḥ phala-hetavaḥ
dūreṇa — ďaleko odhodiť; hi — určite; avaram — hanebné; karma — činy; buddhi-yogāt — sila vedomia Kṛṣṇu; dhanañjaya — ó, Arjuna, dobyvateľ bohatstva; buddhau — s týmto vedomím; śaraṇam — celkom podriadení; anviccha — skús; kṛpaṇāḥ — sebci; phala-hetavaḥ — tí, ktorí sa pachtia za plodmi činov.
Ó, Dhanañjaya, pomocou oddanej služby sa zbav všetkých plodonosných činností a s týmto vedomím sa Mi odovzdaj. Poľutovaniahodní sú sebci, ktorí si chcú užívať plody svojej práce.
Ten, kto plne zrealizoval svoju skutočnú povahu ako večný služobník Pána, prestane so všetkými činnosťami okrem tej, ktorú robí pre potešenie Kṛṣṇu. Ako už bolo vysvetlené, buddhi-yoga je láskyplná služby Bohu a taká oddaná služba je náležitou činnosťou všetkých živých bytostí. Iba sebci vyhľadávajú pôžitok v plodoch svojej práce, ktorá ich stále viac a viac zaplieta do siete hmotnej existencie. Všetky činnosti, okrem tých, ktoré sú robené pre potešenie Kṛṣṇu, sú hanebné, pretože ich vykonávateľa natrvalo spútavajú v kolobehu rodenia a umierania. Preto sa človek nikdy nemá usilovať o to, aby bol príčinou svojho konania. Všetko treba robiť s mysľou zameranou na Kṛṣṇu a pre Jeho potešenie. Úbožiaci nevedia, ako využiť bohatstvo, ktoré získali vďaka šťastnému osudu alebo ťažkou prácou, a pretože sú sebeckí, nevyužívajú svoju ľudskú energiu v službe Najvyššiemu Pánovi. Človek by mal všetku svoju energiu vložiť do služby Bohu a úspešne tak zavŕšiť svoj život.