VERŠ 69
yā niśā sarva-bhūtānāṁ
tasyāṁ jāgarti saṁyamī
yasyāṁ jāgrati bhūtāni
sā niśā paśyato muneḥ
yā — čo; niśā — je nocou; sarva — všetkých; bhūtānām — živých bytostí; tasyām — v tom; jāgarti — bdenie; saṁyamī — ten, kto sa ovláda; yasyām — v ktorom; jāgrati — bdejú; bhūtāni — všetky bytosti; sā — to je; niśā — nocou; paśyataḥ — pre hĺbajúceho; muneḥ — svätca.
Čo je pre všetky bytosti nocou, je dobou bdenia pre toho, kto sa ovláda, a čo je pre všetky bytosti časom bdenia, je nocou pre osvieteného svätca.
Sú dva druhy inteligentných ľudí. Jedni sú inteligentní v oblasti hmotných aktivít zaručujúcich zmyslový pôžitok a druhí sú jasnozriví a otvorení pre rozvíjanie duchovného poznania. Konanie osvieteného človeka je „nocou“ pre toho, kto je zaneprázdnený po hmotnej stránke. Materialisti si nie sú vedomí svojej duchovnej totožnosti a zotrvávajú tak v nočnom spánku. Hĺbavý človek však zostáva počas „noci“ materialistických ľudí bdelý. Tento človek pri svojom postupnom pokroku v duchovnom živote pociťuje transcendentálnu radosť, zatiaľ čo hmotne zaneprázdnený človek, ktorý o duchovnej realizácii nemá ani tušenia, sníva o rôznych zmyslových radostiach. Niekedy je vo svojom sne šťastný a niekedy nešťastný. Múdry človek je k materiálnemu šťastiu a nešťastiu vždy ľahostajný; pokračuje vo svojich duchovných činnostiach a nenechá sa vyrušovať hmotnými okolnosťami.