VERŠ 37
yathaidhāṁsi samiddho ’gnir
bhasma-sāt kurute ’rjuna
jñānāgniḥ sarva-karmāṇi
bhasma-sāt kurute tathā
yathā — rovnako ako; edhāṁsi — palivo; samiddhaḥ — planúci; agniḥ — oheň; bhasma-sāt — popol; kurute — zmení; arjuna — ó, Arjuna; jñāna-agniḥ — oheň poznania; sarva-karmāṇi — všetky následky hmotných činností; bhasma-sāt — na popol; kurute — zmení; tathā — tak.
Tak ako planúci oheň mení na popol všetko palivo, ó, Arjuna, tak aj oheň poznania spáli na popol všetky následky hmotných činov.
Dokonalé poznanie vlastného „ja“, Najvyššej Bytosti a ich vzájomného vzťahu sa tu prirovnáva k ohňu. Tento oheň nielenže spaľuje všetky následky hriešnych činov, ale dokonca premení na popol i následky zbožných činov. Existuje niekoľko štádií odplaty za vykonané činy: odplata, ktorá sa tvorí, odplata dozrievajúca, odplata získaná a odplata samotná. Keď človek vlastní dokonalé poznanie o prirodzenom postavení živej bytosti, všetky reakcie sa spália. Vo Vedach sa píše: ubhe uhaivaiṣa ete taraty amṛtaḥ sādhv-asādhūnī. „Človek môže prekonať následky zbožných i hriešnych činov.“ (Bṛhad-āraṇyaka Upaniṣad 4.4.22)