VERŠ 20 – 23
yatroparamate cittaṁ
niruddhaṁ yoga-sevayā
yatra caivātmanātmānaṁ
paśyann ātmani tuṣyati
sukham ātyantikaṁ yat tad
buddhi-grāhyam atīndriyam
vetti yatra na caivāyaṁ
sthitaś calati tattvataḥ
yaṁ labdhvā cāparaṁ lābhaṁ
manyate nādhikaṁ tataḥ
yasmin sthito na duḥkhena
guruṇāpi vicālyate
taṁ vidyād duḥkha-saṁyoga-
viyogaṁ yoga-saṁjñitam
yatra — v tomto stave; uparamate — keď človek zažíva transcendentálne šťastie; cittam — duševné činnosti; niruddham — oddelené od hmoty; yoga-sevayā — vďaka vykonávaniu yogy; yatra — v ktorom; ca — aj; eva — určite; ātmanā — čistou mysľou; ātmānam — svojím „ja“; paśyan — realizuje postavenie; ātmani — vo svojom „ja“; tuṣyati — je spokojný; sukham — šťastie; ātyantikam — najvyššie; yat — ktoré; tat — to; buddhi — inteligenciou; grāhyam — prijímateľné; atīndriyam — nadzmyslové; vetti — pozná; yatra — zatiaľ čo; na — nikdy; ca — tiež; eva — určite; ayam — on; sthitaḥ — spočíva; calati — vzďaľuje sa; tattvataḥ — od pravdy; yam — to, čo; labdhvā — dosiahnutím; ca — tiež; aparam — akýkoľvek; lābham — zisk; manyate — považuje; na — nikdy; adhikam — viac; tataḥ — než toto; yasmin — v ktorom; sthitaḥ — spočíva; na — nikdy; duḥkhena — utrpenie; guruṇā api — hoci veľmi ťažké; vicālyate — ním nepohne; tam — to; vidyāt — treba vedieť; duḥkha-saṁyoga — utrpenie pochádzajúce zo styku s hmotou; viyogam — rozpojí, zničí; yoga-saṁjñitam — yogové vytrženie.
V stave dokonalosti, nazývanom samādhi alebo vnútorné vytrženie, je myseľ vďaka cvičeniu yogy celkom odpútaná od všetkých hmotných mentálnych činností. Túto dokonalosť charakterizuje schopnosť nazerať na svoje „ja“ prostredníctvom čistej mysle a žiť a tešiť sa vo vlastnom „ja“. V tomto radostnom stave prežíva človek neobmedzené transcendentálne šťastie poznané transcendentálnymi zmyslami. Keď človek dosiahne túto úroveň, nevzdiali sa už nikdy od pravdy a nemyslí si, že by mohol získať niečo cennejšie. V tomto stave ním nepohnú ani tie najväčšie ťažkosti. To je vskutku ozajstné oslobodenie sa od všetkých trápení pochádzajúcich zo styku s hmotou.
Vykonávaním yogy sa človek postupne zbavuje hmotného poňatia života. To je hlavný charakteristický znak yogového procesu. Yogīn pomocou svojej čistej transcendentálnej mysle a inteligencie zrealizuje Naddušu bez toho, že by nesprávne stotožňoval svoje „ja“ s Najvyššou Dušou, a tak spočinie v samādhi, vnútornom vytržení. Yoga je založená viac-menej na zásadách systému, ktorý zostavil Patañjali. Niektorí neautorizovaní komentátori sa snažia stotožniť individuálnu dušu s Naddušou a monisti usudzujú, že ide o vyslobodenie, pričom nepoznajú pravý cieľ Patañjaliho yogového systému. Neuznávajú rozdiel medzi poznaním a tým, kto dosiahol poznanie. Nesúhlasia s týmto veršom, ktorý potvrdzuje existenciu transcendentálnej radosti dosiahnuteľnej prostredníctvom transcendentálnych zmyslov. Pritom Patañjaliho systém uznáva existenciu tejto transcendentálnej radosti, ktorú monisti zavrhujú zo strachu, aby svoju teóriu zjednotenia nevystavili nebezpečenstvu. Veľký a slávny učenec Patañjali Muni sám vyhlasuje vo svojich Yoga-sūtrach (3.34): puruṣārtha-śūnyānāṁ guṇānāṁ pratiprasavaḥ kaivalyaṁ svarūpa-pratiṣṭhā vā citi-śaktir iti.
Táto citi-śakti, vnútorná sila, je transcendentálna. Slovo puruṣārtha označuje materialistické náboženstvo, hospodársky rozvoj, zmyslový pôžitok a nakoniec pokus stotožniť sa s Bohom a splynúť s Ním. Monisti toto „zjednotenie s Najvyšším“ nazývajú kaivalyam. Podľa Patañjaliho sa však kaivalyam vzťahuje na vnútornú transcendentálnu silu, pomocou ktorej si živá bytosť uvedomuje svoje základné postavenie. Śrī Caitanya Mahāprabhu nazýva tento stav vedomia ceto-darpaṇa-mārjanam, čiže „očisťovanie znečisteného obrazu mysle“. Toto očisťovanie je skutočným vyslobodením sa z hmotného bytia (bhava-mahā-dāvāgni-nirvāpaṇam). Táto zásada zodpovedá teórii nirvāṇy v jej počiatočnom štádiu.
Po dosiahnutí nirvāṇy, čiže po skončení hmotnej existencie, začínajú duchovné činnosti, oddaná služba určená pre potešenie Kṛṣṇu, ktorá je známa ako vedomie Kṛṣṇu. Śrīmad-Bhāgavatam (2.10.6) definuje tento stav slovami svarūpeṇa vyavasthitiḥ, „skutočný život živej bytosti“. Māyā — ilúzia je formou duchovného života, znečisteného materiálnou nákazou. Vyslobodenie z tohto nečistého styku s hmotou však neznamená, že by živá bytosť zničila svoju pôvodnú a večnú individualitu. Patañjali to potvrdzuje slovami: kaivalyam svarūpa-pratiṣṭhā vā citi-śaktir iti. Táto citi-śakti alebo transcendentálna radosť je skutočnou existenciou. To je potvrdené vo Vedānta-sūtre (1.1.12) ako ānanda-mayo`bhyāsāt. Je vrcholným cieľom yogy a možno ju ľahko dosiahnuť vykonávaním oddanej služby, bhakti-yogou, ktorá je podrobne opísaná v siedmej kapitole Bhagavad-gīty.
Yoga, o ktorej sa píše v tejto kapitole, zahŕňa dva druhy samādhi. Jedno sa volá samprajñāta-samādhi a druhé asamprajñāta-samādhi. Transcendentálny stav, ktorý človek dosiahne pomocou filozofického hĺbania, sa nazýva samprajñāta-samādhi. V asamprajñāta-samādhi je už človek ľahostajný voči svetským radostiam, lebo je transcendentálny voči všetkým pôžitkom, ktoré môže získať prostredníctvom zmyslov. Len čo sa yogīn dostane na transcendentálnu úroveň, jeho postavenie už nemôže nič ohroziť. Ak yogīn tento stav nedosiahne, je všetka jeho snaha zbytočná. Dnešné takzvané kurzy yogy podporujú zmyslové pôžitky, a tak celkom porušujú pravú tradíciu yogy. Yogīn, ktorý sa oddáva sexu a omamným látkam, je obyčajnou napodobeninou. Ani tí yogīni, ktorých lákajú nadprirodzené sily (siddhi), nie sú dokonalí. Keď yogīna lákajú vedľajšie produkty yogy, nemôže dosiahnuť štádium dokonalosti, ako sa píše v tomto verši. Tí, čo sa vydávajú za yogīnov predvádzaním rozličných gymnastických kúskov, a askéti snažiaci sa o získanie nadprirodzených síl, by preto mali vedieť, že skutočný cieľ yogy je pre nich stratený.
V našej dobe je najjednoduchšou a najúčinnejšou yogou — bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu. Človek vedomý si Kṛṣṇu je pri vykonávaní oddanej služby taký šťastný, že po inej radosti ani netúži. Oproti tomu haṭha-yoga, dhyāna-yoga a jñāna-yoga sú v našom veku spojené s mnohými prekážkami a ťažkosťami, ktoré nie sú v bhakti-yoge či karma-yoge.
Kým máme hmotné telo, musíme uspokojovať jeho požiadavky, ako jedenie, spanie, párenie sa a obrana. No čistého oddaného, pri uspokojovaní telesných potrieb, ho žiadosti zmyslov neovplyvňujú. Vzhľadom na to, že má hmotné telo, prijíma len to, čo je nevyhnutne potrebné pre život, a tak prežíva transcendentálne šťastie vo vedomí Kṛṣṇu. Neovplyvňujú ho neočakávané udalosti v živote, ako sú nehody, choroby, alebo dokonca smrť blízkeho príbuzného, a s rozhodnosťou a nadšením si plní povinnosti oddanej služby, bhakti-yogy. Nič ho nemôže prinútiť k tomu, aby zanedbal svoje povinnosti, ako je potvrdené v Bhagavad-gīte (2.14): āgamāpāyino 'nityās tāṁs titikṣasva bhārata. Vie, že tieto bolesti prichádzajú a odchádzajú a nemôžu ovplyvniť jeho povinnosti. Takto docieli najvyššiu dokonalosť v yoge.