No edit permissions for Slovenčina

VERŠ 36

asaṁyatātmanā yogo
duṣprāpa iti me matiḥ
vaśyātmanā tu yatatā
śakyo ’vāptum upāyataḥ

asaṁyata — neovládnutou; ātmanā — mysľou; yogaḥ — sebarealizáciu; duṣprāpaḥ — neľahko dosiahne; iti — taký; me — Môj; matiḥ — názor; vaśya — v moci; ātmanā — myseľ; tu — však; yatatā — úsilie; śakyaḥ — vynakladajúc; avāptum — aby dosiahol; upāyataḥ — správnym spôsobom.

Sebarealizácia je veľmi neľahká pre toho, kto neovláda svoju myseľ. Uspeje však ten, kto má myseľ vo svojej moci a úsilie vynakladá správnym spôsobom. To je môj názor.“

Śrī Kṛṣṇa tu hovorí, že ten, kto odmieta prijať správny spôsob odpútania mysle od hmoty, môže sebarealizáciu dosiahnuť len veľmi ťažko. Venovať sa yoge a súčasne zamestnávať myseľ hmotnými pôžitkami je čosi podobné, ako keby sme sa pokúšali rozdúchať oheň a zároveň ho polievali vodou. Preto cvičiť yogu bez snahy ovládnuť myseľ je zbytočnou stratou času. Takáto yoga síce môže priniesť hmotné plody, ale čo sa týka duchovného pokroku, je celkom bezcenná. Preto musíme ovládať myseľ tak, že ju stále zamestnávame transcendentálnou láskyplnou službou Pánovi. Ak nie je človek zamestnaný vo vedomí Kṛṣṇu, nemôže skutočne ustáliť myseľ. Človek oddaný Kṛṣṇovi ľahko dosiahne plody yogy bez úmyselnej snahy o ich získanie, zatiaľ čo yogīni sú bez vedomia Kṛṣṇu neúspešní.

« Previous Next »