VERŠ 2
jñānaṁ te ’haṁ sa-vijñānam
idaṁ vakṣyāmy aśeṣataḥ
yaj jñātvā neha bhūyo ’nyaj
jñātavyam avaśiṣyate
jñānam — poznanie o hmotnom svete; te — tebe; aham — Ja; sa — s; vijñānam — duchovné poznanie; idam — toto; vakṣyāmi — vyjavím; aśeṣataḥ — bezo zvyšku; yat — ktoré; jñātvā — poznáš; na — nie; iha — tu (v tomto svete); bhūyaḥ — ďalej; anyat — nič viac; jñātavyam — poznateľné; avaśiṣyate — zostáva.
Teraz ti bezo zvyšku vyjavím hmotné i duchovné poznanie, a keď si ho osvojíš, nebude už nič, čo by si mal poznať.
Dokonalé poznanie znamená poznať hmotný i duchovný svet a ich zdroj. To je transcendentálne poznanie. Keďže Arjuna je Kṛṣṇov dôverný oddaný a priateľ, chce mu Kṛṣṇa vyjaviť toto poznanie. Na začiatku štvrtej kapitoly vysvetlil Śrī Kṛṣṇa to, čo tu opäť potvrdzuje: dokonalé poznanie možno získať jedine od Jeho čistého oddaného v priamej učeníckej postupnosti, začínajúcej samotným Kṛṣṇom. Preto musíme byť dostatočne múdri na to, aby sme spoznali prameň všetkého poznania, ktorý je príčinou všetkých príčin a jediným predmetom meditácie všetkých yogových systémov. Keď človek spozná príčinu všetkých príčin, dozvie sa o všetkom poznateľnom a nič mu nezostane neznáme. Vedy to potvrdzujú takto: kasmin bhagavo vijñāte sarvam idaṁ vijñātaṁ bhavati (Muṇḍaka Upaniṣad 1.3).