VERŠ 10
prayāṇa-kāle manasācalena
bhaktyā yukto yoga-balena caiva
bhruvor madhye prāṇam āveśya samyak
sa taṁ paraṁ puruṣam upaiti divyam
prayāṇa-kāle — v okamihu smrti; manasā — myseľ; acalena — neochvejne; bhaktyā — s oddanosťou; yuktaḥ — uprie; yoga-balena — silou yogy; ca — aj; eva — určite; bhruvoḥ — obočie; madhye — medzi; prāṇam — životný dych; āveśya — ustanoví; samyak — úplne; saḥ — on; tam — tu; param — transcendentálna; puruṣam — Božská Osobnosť; upaiti — dosiahne; divyam — duchovné kráľovstvo.
Ten, kto v okamihu smrti stiahne životný dych silou yogy medzi obočie a s oddanosťou uprie neochvejne myseľ na Najvyššieho Pána, určite dospeje k Najvyššej Božskej Osobnosti.
V tomto verši je jasne povedané, že myseľ musí byť v okamihu smrti uprená na Najvyššieho Pána s oddanosťou. Tým, ktorí sa venujú yoge, sa odporúča, aby sústredili životný dych medzi obočie (ājñā-cakra). Odporúča sa tu ṣaṭ-cakra-yoga, meditácia na šiestich cakrách. Čistý oddaný však netrávi čas takýmito cvičeniami. Vďaka svojmu neochvejnému vedomiu Kṛṣṇu a vďaka Pánovej milosti, môže v okamihu smrti myslieť na Najvyššieho Pána. To bude vysvetlené v štrnástom verši.
Slovo yoga-balena má v tomto verši zvláštny význam. Nikto nemôže mať vo chvíli smrti transcendentálne vedomie bez toho, že by robil yogu — či už ṣaṭ-cakra-yogu alebo bhakti-yogu. Žiadny človek na smrteľnej posteli nemôže len tak znenazdajky myslieť na Kṛṣṇu bez toho, že by robil yogu, predovšetkým bhakti-yogu. Preto musíme cvičiť myseľ pomocou yogy už počas života, aby v okamihu smrti nebola rozrušená.