VERŠ 29
vepathuś ca śarīre me
roma-harṣaś ca jāyate
gāṇḍīvaṁ sraṁsate hastāt
tvak caiva paridahyate
vepathuḥ — triasť sa; ca — tiež; śarīre — na tele; me — moje; roma-harṣaḥ — vlasy sa ježia; ca — tiež; jāyate — deje sa; gāṇḍīvam — meno Arjunovho luku; sraṁsate — padá; hastāt — z rúk; tvak — koža; ca — tiež; eva — istotne; paridahyate — páli.
Trasiem sa na celom tele a vlasy sa mi ježia. Luk Gāṇḍīva mi padá z rúk a koža ma páli.
Trasenie tela a ježenie vlasov môže nastať v dvoch rôznych situáciách: buď v stave duchovnej extázy, alebo v stave hmotného strachu. Na transcendentálnej alebo duchovnej úrovni niet žiadneho strachu. Arjunove príznaky hmotného strachu v tejto situácii majú pôvod v strachu zo smrti, čo dosvedčujú aj ostatné príznaky. Arjuna cítil takú úzkosť, že mu aj jeho luk Gāṇḍīva padal z rúk. A keďže horelo jeho srdce, mal rozpálenú kožu. Všetky tieto príznaky pochádzajú z materialistického poňatia života.