VERŠ 13
pañcaitāni mahā-bāho
kāraṇāni nibodha me
sāṅkhye kṛtānte proktāni
siddhaye sarva-karmaṇām
pañca — päť; etāni — tieto; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; kāraṇāni — spôsobené; nibodha — pouč sa; me — odo Mňa; sāṅkhye — podľa Vedānty; kṛta-ante — záver; proktāni — povedané; siddhaye — pre dokonalosť; sarva — všetkých; karmaṇām — činností.
Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, pouč sa teraz odo Mňa o piatich príčinách prispievajúcich k zavŕšeniu všetkých činov, tak ako ich popisuje Vedānta.
Keďže všetky vykonané skutky so sebou prinášajú svoje reakcie, môže vyvstať otázka, ako je možné, že človek vedomý si Kṛṣṇu netrpí za následky svojich činov a ani v nich nehľadá pôžitok. Śrī Kṛṣṇa preto cituje vedāntskú filozofiu, aby ukázal, ako je to možné. Hovorí, že každý človek by mal poznať päť príčin nutných k úspešnému zavŕšeniu akejkoľvek činnosti. Sāṅkhya znamená stred poznania a vedānta znamená konečné poznanie, prijímané všetkými hlavnými ācāryami. Aj Śaṅkara prijal Vedānta-sūtru v tomto duchu. Preto sa človek musí poradiť s príslušnou autoritou.
Zvrchovanú vládu nad všetkými má Nadduša. V Bhagavad-gīte sa píše: sarvasya cāhaṁ hṛdi sanniviṣṭaḥ. Každého zamestnáva v určitých činnostiach tým, že mu pripomína jeho minulé skutky. Ale činnosti vo vedomí Kṛṣṇu, vykonávané pod priamym vedením Pána sídliaceho v srdci, nenesú nijaké následky ani v tomto, ani v budúcom živote.