VERŠ 16
tatraivaṁ sati kartāram
ātmānaṁ kevalaṁ tu yaḥ
paśyaty akṛta-buddhitvān
na sa paśyati durmatiḥ
tatra — tam; evam — takto; sati — jestvujúci; kartāram — konateľa; ātmānam — seba; kevalam — jediného; tu — však; yaḥ — kto; paśyati — vidí; akṛta-buddhitvāt — vďaka nedostatočnej inteligencii; na — nikdy; saḥ — on; paśyati — vidí; durmatiḥ — hlúpy.
Preto ten, kto sa považuje za jediného konateľa, nezohľadňujúc oných päť príčin, iste neoplýva veľkou inteligenciou a nie je schopný vidieť veci také, aké sú.
Hlupák nemôže pochopiť, že v ňom prebýva Nadduša ako jeho priateľ a riadi všetky jeho činy. Aj keď hmotnými príčinami sú miesto, konateľ, zmysly a úsilie, konečnou príčinou je Najvyššia Božská Osobnosť. Preto nesmieme vidieť iba hmotné príčiny, ale aj najvyššiu príčinu. Človek, ktorý opomína Najvyššieho, považuje sám seba za konateľa.