No edit permissions for Slovenčina

VERŠ 39

yad agre cānubandhe ca
sukhaṁ mohanam ātmanaḥ
nidrālasya-pramādotthaṁ
tat tāmasam udāhṛtam

yat — to, ktoré; agre — spočiatku; ca — aj; anubandhe — na konci; ca — aj; sukham — šťastie; mohanam — iluzórne; ātmanaḥ — vlastné ja; nidrā — spánok; ālasya — lenivosť; pramāda — a ilúzia; uttham — povstávajúce z; tat — to; tāmasam — v kvalite nevedomosti; udāhṛtam — hovorí sa.

A o šťastí, ktoré je slepé voči sebarealizácii, ktoré je od začiatku do konca klamom a pochádza zo spánku, lenivosti a ilúzie, sa hovorí, že náleží do kvality nevedomosti.

Ten, kto nachádza potešenie v lenivosti a spánku, sa iste nachádza v kvalite temnoty, nevedomosti. To isté platí o človeku, ktorý nikdy nevie, ako má a ako nemá konať. Pre tých, čo sa nachádzajú v tejto kvalite, je všetko ilúziou. Niet pre nich šťastia ani na začiatku, ani na konci. Človek v kvalite vášne môže spočiatku prežívať istý druh šťastia, z ktorého sa nakoniec vykľuje utrpenie, no človek v kvalite nevedomosti zažíva útrapy od začiatku do konca.

« Previous Next »