VERŠ 19
tasmād asaktaḥ satataṁ
kāryaṁ karma samācara
asakto hy ācaran karma
param āpnoti pūruṣaḥ
tasmāt — preto; asaktaḥ — bez pripútanosti; satatam — neustále; kāryam — ako povinnosť; karma — čin; samācara — vykonať; asaktaḥ — bez pripútanosti; hi — istotne; ācaran — konanie; karma — činy; param — Najvyššieho; āpnoti — dosiahne; pūruṣaḥ — človek.
Človek by mal teda konať z povinnosti a bez lipnutia na plodoch činov, lebo činmi zbavenými pripútanosti dosiahne Najvyššieho.
Najvyšším cieľom pre oddaných je Božská Osobnosť; pre impersonalistov je týmto Najvyšším oslobodenie. Človek, ktorý pod správnym vedením koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu preto, aby Ho potešil, a bez lipnutia na výsledkoch svojich činov, určite robí pokroky na ceste k najvyššiemu životnému cieľu. Śrī Kṛṣṇa vyzval Arjunu, aby sa zúčastnil boja na Kuruovskom poli, pretože chcel, aby bojoval pre Neho. Byť dobrým alebo nenásilným človekom je osobná ambícia, ale konať v záujme Najvyššieho znamená konať bez závislosti na výsledkoch. Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, odporúča toto dokonalé konanie na najvyššej úrovni.
Vedske obrady, ako napríklad rôzne obete, sa robia pre očistu bezbožných činov, ktoré človek vykonal kvôli zmyslovému pôžitku. Činnosti určené pre potešenie Kṛṣṇu sú však transcendentálne a neprinášajú ani dobré, ani zlé následky. Človek vedomý si Kṛṣṇu nie je pripútaný k plodom svojich činov; všetko robí v Kṛṣṇovom záujme. Môže sa zaoberať rôznymi činnosťami, ale nikdy nie je k žiadnej pripútaný.