VERŠ 39
etan me saṁśayaṁ kṛṣṇa
chettum arhasy aśeṣataḥ
tvad-anyaḥ saṁśayasyāsya
chettā na hy upapadyate
etat — to je; me — moja; saṁśayam — pochybnosť; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; chettum — rozptýľ; arhasi — prosím; aśeṣataḥ — celkom; tvat — Teba; anyaḥ — okrem; saṁśayasya — z pochybnosti; asya — túto; chettā — rozptýľ; na — nie; hi — veď; upapadyate — nájsť.
To je moja pochybnosť, ó, Kṛṣṇa, a prosím Ťa, aby si ju celkom rozptýlil. Veď okrem Teba niet nikoho, kto by ju mohol odstrániť.“
Kṛṣṇa pozná dokonale minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Na začiatku Bhagavad-gīty hovorí, že živé bytosti jestvovali ako individuálni jedinci v minulosti, že tak jestvujú v prítomnosti a že si svoju individualitu zachovajú aj v budúcnosti, a to aj po vyslobodení sa z hmotných pút. Takto teda vysvetlil otázku budúcnosti individuálnej živej bytosti. Arjuna chce teraz poznať budúcnosť neúspešného transcendentalistu. Kṛṣṇu nikto neprekoná a rozhodne sa Mu nemôžu vyrovnať takzvaní veľkí mudrci a filozofi, ktorí sú podmienení hmotnou prírodou. Kṛṣṇove slová sú preto konečnou a úplnou odpoveďou na všetky pochybnosti, lebo jedine On pozná dokonale minulosť, prítomnosť aj budúcnosť — Jeho však nespozná nikto. Iba Kṛṣṇa a Jeho oddaní môžu vidieť všetko v pravom svetle.