No edit permissions for Slovenčina

VERŠ 40

śrī-bhagavān uvāca
pārtha naiveha nāmutra
vināśas tasya vidyate
na hi kalyāṇa-kṛt kaścid
durgatiṁ tāta gacchati

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; pārtha — ó, syn Pṛthy; na eva — nikdy; iha — tu (v tomto svete); na — ani; amutra — v ďalšom živote; vināśaḥ — skaza; tasya — jeho; vidyate — jestvuje; na — nie; hi — určite; kalyāṇa-kṛt — kto koná cnostne; kaścit — každý; durgatim — úpadok; tāta — Môj priateľ; gacchati — kráča.

Najvyšší Pán riekol: „Ó, syn Pṛthy, transcendentalistu, ktorý koná cnostne, nečaká skaza ani v tomto, ani v duchovnom svete, pretože kto činí dobro, Môj priateľ, toho zlo nikdy nepremôže.

V Śrīmad-Bhāgavatame (1.5.17) poučuje Śrī Nārada Muni Vyāsadevu:

tyaktvā sva-dharmaṁ caraṇāmbujaṁ harer
bhajann apakvo ’tha patet tato yadi
yatra kva vābhadram abhūd amuṣya kiṁ
ko vārtha āpto ’bhajatāṁ sva-dharmataḥ

„Kto zanechá všetky hmotné činnosti a celkom sa odovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti, nikdy o nič nepríde a ani mu nehrozí nebezpečenstvo úpadku. Oproti tomu ten, kto sa neodovzdal Pánovi, nikdy nič nezíska, hoci si svedomito plní všetky povinnosti.“ Pre hmotný zisk jestvuje veľa činností, či už podľa písiem, alebo obyčajných. Aby si transcendentalista zabezpečil pokrok v duchovnom živote, vo vedomí Kṛṣṇu, musí podľa písiem zanechať všetky hmotné činnosti. Niekto by mohol namietnuť, že vďaka vedomiu Kṛṣṇu síce môže človek, ktorý doviedol svoju snahu až do konca, dosiahnuť dokonalosť, ale ak ju nedosiahne, stráca po stránke hmotnej i duchovnej. V písmach sa uvádza, že zanedbávanie hmotných povinností prináša človeku utrpenie — takže to znamená, že človeka, ktorý nedosiahol úspech v transcendentálnych činnostiach, tiež postihnú tieto následky. Śrīmad-Bhāgavatam nás ubezpečuje, že transcendentalista, ktorý neuspel, sa nemá čoho báť. Hoci sa musí podrobiť následkom, ak nedokončil svoje predpísané povinnosti, nestráca nič, lebo priaznivé činy vykonané s mysľou zameranou na Kṛṣṇu a pre Jeho potešenie nevýjdu nikdy navnivoč. Nestratia sa, lebo oddaný bude pokračovať vo svojom duchovnom rozvoji, aj keby sa v ďalšom živote narodil v nízkej rodine. Zato človek, ktorý sa nesnaží o vedomie Kṛṣṇu, nedosiahne pozitívne výsledky, ani keby splnil všetky hmotné povinnosti.

L̍udí možno rozdeliť na tých, ktorí sa správajú podľa zásad predpísaných v písmach, a na tých, ktorí sa podľa nich neriadia. L̍udia z druhej skupiny žijú pre zmyslový pôžitok na úrovni zvierat; nevedia, že po tomto živote príde nový život a nevedia ani to, že človek by sa mal snažiť dosiahnuť duchovnú realizáciu. Títo ľudia majú veľa zvieracích sklonov, nech už sú civilizovaní alebo nie, vzdelaní či nevzdelaní, silní či slabí. Ich činnosti nikdy neprinášajú šťastie, pretože takíto ľudia sa riadia len zvieracími pudmi — jedením, spaním, obranou a pohlavným stykom; preto zostávajú v strastiplnom hmotnom svete. Do prvej skupiny patria tí, ktorí sa riadia zásadami a povinnosťami, ktoré stanovujú písma. Dosahujú životné úspechy, pretože robia pokrok vo vedomí Kṛṣṇu.

L̍udí, čo sa vydali po priaznivej ceste, možno rozdeliť do troch skupín: 1. tí, ktorí sa riadia podľa pravidiel a zásad písiem za účelom hmotného blahobytu, 2. tí, ktorí sa chcú vyslobodiť z hmotnej existencie a 3. oddaní, ktorí oddane slúžia Kṛṣṇovi. L̍udí, ktorí sa riadia pravidlami a zásadami písiem, možno ďalej rozdeliť do dvoch podskupín: tí, ktorí túžia po plodoch svojich činov, a tí, ktorí po žiadnych plodoch zmyslového pôžitku netúžia. Tí, ktorí konajú s myšlienkou na odmenu v podobe zmyslového pôžitku, sa môžu nasledovaním istých zásad povýšiť na vyššiu životnú úroveň alebo aj na vyššie planéty, ale keďže sa nezbavili hmotných túžob, nenasledujú pravú priaznivú cestu. Jediné priaznivé činy sú tie, ktoré vedú k vyslobodeniu. Činy, ktoré nevedú k sebarealizácii či vyslobodeniu z hmotného telesného poňatia života, nie sú vôbec priaznivé. Jedinú nádej nám dávajú činy určené pre potešenie Kṛṣṇu, a tí, ktorí sa dobrovoľne podriaďujú prísnemu sebaovládaniu, aby urobili pokrok na ceste vedomia Kṛṣṇu, sú dokonalými transcendentalistami. Vzhľadom na to, že osemstupňový systém yogy vedie ku konečnému cieľu, k vedomiu Kṛṣṇu, je aj táto metóda považovaná za priaznivú a nikto sa nemusí obávať poklesnutia, ak sa ju snaží vykonávať úprimne.

« Previous Next »