VERŠ 26

Tu je jasná odpoveď na otázku, či je Najvyšší Pán osobný alebo neosobný. Keby bola podoba Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti, māyou, alebo keby bolo Jeho telo hmotné, ako tvrdia impersonalisti, potom by aj On, rovnako ako všetky ostatné bytosti, menil telá a zabudol by na všetko, čo sa prihodilo v Jeho minulých životoch. Nikto, kto má hmotné telo, si nepamätá nič z minulého života, nevie nič o súčasnom živote a nemôže nič predvídať ani o živote nasledujúcom. Inými slovami, nik nemôže povedať, že pozná minulosť, prítomnosť a budúcnosť, kým sa nevyslobodí z hmotného znečistenia.

Kṛṣṇa jasne hovorí, že na rozdiel od obyčajnej ľudskej bytosti má dokonalé poznanie o tom, čo sa prihodilo v minulosti, čo sa deje teraz a čo sa ešte len stane. V štvrtej kapitole sme napríklad čítali, že Kṛṣṇa si spomína, ako pred miliónmi rokov dával pokyny bohu Slnka Vivasvānovi. Kṛṣṇa pozná všetky živé bytosti, pretože sa ako Nadduša nachádza v ich srdciach. No napriek tomu, že je prítomný vo všetkých telách ako Nadduša a že je osobne prítomný ako Najvyššia Božská Osobnosť, nemôžu obmedzení ľudia pochopiť, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a že Jeho transcendentálne telo je nehynúce, hoci dosiahli realizáciu neosobného Brahmanu. Kṛṣṇa je ako Slnko a māyā ako mrak. V hmotnom svete môže mrak dočasne zakryť Slnko, Mesiac a hviezdy, ale v skutočnosti je zakrytý iba náš nedokonalý zrak, a nie Slnko alebo Mesiac. Podobne nemôže ani māya zakryť Najvyššieho Pána. Je to Jeho vnútorná sila, yoga-māyā, ktorá spôsobuje, že sa nezjaví menej inteligentným ľuďom. V treťom verši tejto kapitoly sa hovorí, že z miliónov ľudí sa len málokto pokúša zdokonaliť svoju ľudskú existenciu a z tisíca takých ľudí málokto pochopí, kto je Kṛṣṇa. Aj keď človek dosiahol dokonalosť poznaním neosobného Brahmanu alebo lokalizovanej Paramātmy, nemôže pochopiť Śrī Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, ak Mu oddane neslúži s mysľou Naňho uprenou.