VERŠ 3

Sú rôzne druhy ľudí a medzi tisícami sa nájde možno jeden, ktorý sa naozaj zaujíma o duchovný život, aby prehĺbil svoje poznanie o tele, duši a Absolútnej Pravde. Zvyčajne sa ľudia zamestnávajú zvieracími činnosťami — jedením, spaním, párením a bránením sa; málokto sa však zaujíma o transcendentálne poznanie. Prvých šesť kapitol Bhagavad-gīty je určených pre tých, ktorí sa zaujímajú o transcendentálne poznanie, objasňujúce povahu individuálnej duše a Najvyššej Duše a opisujúce rozličné metódy duchovnej realizácie, ako jñāna-yogu, dhyāna-yogu a rozlišovanie medzi dušou a hmotou. Kṛṣṇu môžu poznať len ľudia, ktorí sa Mu odovzdali. Ostatní transcendentalisti môžu realizovať neosobný Brahman, pretože to je jednoduchšie než pochopiť Kṛṣṇu. Kṛṣṇa je Najvyššia Osoba a stojí nad poznaním neosobného Brahmanu a lokalizovanej Paramātmy. Yogīni a jñānīovia bývajú zmätení pri svojich pokusoch pochopiť Kṛṣṇu, hoci najväčší z neosobných filozofov, Śrīpāda Śaṅkarācārya, uznal vo svojom komentári k Bhagavad-gīte, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Jeho stúpenci však neprijímajú Kṛṣṇu v tomto duchu, pretože poznať Kṛṣṇu je veľmi ťažké dokonca aj pre tých, ktorí zrealizovali neosobný Brahman.

Īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ sac-cid-ānanda-vigrahaḥ/ anādir ādir govindaḥ sarva-kāraṇa-kāraṇam. „Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je príčinou všetkých príčin; pôvodný Pán Govinda a Jeho podoba je večná, plná poznania a blaženosti.“ Pre neoddaného je veľmi ťažké Ho spoznať. Aj keď neoddaní tvrdia, že cesta bhakti je veľmi jednoduchá, sami sa jej nedokážu venovať. Ak je cesta bhakti taká ľahká, prečo používajú ťažšie metódy? V skutočnosti nie je cesta bhakti taká jednoduchá. Takzvaná bhakti-yoga, ktorou sa zaoberajú neoprávnení ľudia bez poznania skutočnej bhakti, je možno ľahká, ale špekulatívni učenci a filozofi odpadnú, keď majú dodržiavať zásady a pravidlá ozajstnej bhakti-yogy. Śrīla Rūpa Gosvāmī hovorí v Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.2.101):

„Oddaná služba Bohu, ktorá obchádza autorizované vedske písma, ako Upaniṣady, Purāṇy a Nārada-pañcarātru, je len zbytočným rušivým prvkom v spoločnosti.“

Ani človek, ktorý zrealizoval Brahman, ba ani yogīn, ktorý zrealizoval Paramātmu, nemôžu pochopiť, ako sa Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, môže narodiť ako syn matky Yaśody, alebo vystupovať ako Arjunov vozataj. Dokonca aj mocných polobohov niekedy pomýli Kṛṣṇova osobnosť (muhyanti yat sūrayaḥ), čo potvrdzuje vlastnými slovami: māṁ tu veda na kaścana. „Nikto Ma v skutočnosti nepozná takého, aký som.“ O tých, ktorí Ho trochu poznajú, hovorí: sa mahātmā sudurlabhaḥ. „Taká veľká duša je veľmi vzácna.“ Nikto, ani ten najväčší učenec alebo filozof, nemôže bez oddanej služby poznať Kṛṣṇu takého, aký je (tattvataḥ). Iba čistí oddaní môžu postihnúť niečo z Kṛṣṇových zvrchovaných a nepochopiteľných vlastností, krásy, bohatstva, slávy, sily, vedomostí a odriekania, lebo Kṛṣṇa je priateľsky naklonený všetkým Svojím oddaným. Je posledným stupňom realizácie Brahmanu a jedine oddaní Ho poznajú takého, aký je. To je potvrdené tiež v Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.2.234):

„Nikto nemôže pochopiť Kṛṣṇu takého, aký naozaj je, pomocou svojich hrubohmotných zmyslov. Zjavuje sa však Svojím oddaným, pretože je spokojný s ich transcendentálnou láskyplnou službou.“