VERŠ 27
naite sṛtī pārtha jānan
yogī muhyati kaścana
tasmāt sarveṣu kāleṣu
yoga-yukto bhavārjuna
na — nikdy; ete — tieto dve; sṛtī — rôzne cesty; pārtha — ó, syn Pṛthy; jānan — hoci pozná; yogī — Pánov oddaný; muhyati — zmätený; kaścana — kedykoľvek; tasmāt — preto; sarveṣu kāleṣu — vždy; yoga-yuktaḥ — zamestnaný vo vedomí Kṛṣṇu (disciplinovaný v yoge); bhava — staň sa; arjuna — ó, Arjuna.
I keď oddaní poznajú obe tieto cesty, ó, Arjuna, nikdy nezúfajú. Preto buď vždy vytrvalý v oddanosti.
Kṛṣṇa tu Arjunovi radí, aby sa nestaral o rôzne cesty, ktorými sa môže duša po smrti vydať. Oddaný Najvyššieho Pána sa nemusí strachovať o to, či opustí telo chtiac alebo nechtiac. Oddaný by mal neustále myslieť na Kṛṣṇu a spievať Hare Kṛṣṇa; mal by totiž vedieť, že záujem o tieto dve cesty prináša ťažkosti. Najlepší spôsob, ako byť pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu, je oddane Mu slúžiť. A takto sa isto-iste dostane priamo a bezpečne do duchovného kráľovstva.
Slová yoga-yukta majú v tomto verši zvláštny význam. Ten, kto je vytrvalý v yoge, neprestajne zamestnáva všetky svoje činnosti vo vedomí Kṛṣṇu. Śrī Rūpa Gosvāmī nám radí, aby sme neboli pripútaní k hmotným záležitostiam a všetky činnosti zamerali na uspokojenie Śrī Kṛṣṇu: anāsaktasya viṣayān yathārham upayuñjataḥ. Týmto spôsobom zvaným, yukta-vairāgya, môžeme dosiahnuť dokonalosť. Oddaní preto nie sú rozrušení podobnými opismi, lebo vedia, že cestu do najvyššieho sídla zaručuje oddaná služba.