VERŠ 15
svayam evātmanātmānaṁ
vettha tvaṁ puruṣottama
bhūta-bhāvana bhūteśa
deva-deva jagat-pate
svayam — osobne; eva — zaiste; ātmanā — Ty; ātmānam — Ty samotný; vettha — vieš; tvam — Ty; puruṣa-uttama — ó, Najvyššia Osoba; bhūta-bhāvana — ó, prapôvodca všetkého; bhūta-īśa — ó, Pane všetkého; deva-deva — ó, Pane polobohov; jagat-pate — ó, vládca vesmíru.
Len Ty poznáš sám Seba Svojou vnútornou silou, ó, Najvyššia Osoba, zdroj všetkého, Pane všetkých tvorov, Bože bohov, vládca vesmíru.
Tí, ktorí prostredníctvom oddanej služby vyvinuli vzťah ku Kṛṣṇovi, ako napríklad Arjuna a jeho následovníci, môžu Kṛṣṇu poznať, zatiaľ čo démoni a bezbožní ľudia Ho nikdy poznať nemôžu. Mentálne špekulovanie, ktoré odvádza od Najvyššieho Pána, je ťažký hriech a bez poznania Kṛṣṇu by sme sa nemali pokúšať vykladať Bhagavad-gītu. Bhagavad-gītā sú Kṛṣṇove slová, a pretože je to veda predložená Kṛṣṇom, mali by sme sa ju naučiť od Neho, tak ako to urobil Arjuna. Nemali by sme počúvať ateistické výklady.
V Śrīmad Bhāgavatame (1.2.11.) sa hovorí:
vadanti tat tattva-vidas
tattvaṁ yaj jñānam advayam
brahmeti paramātmeti
bhagavān iti śabdyate
Najvyššiu Pravdu môžno realizovať v troch aspektoch: ako neosobný Brahman, lokalizovanú Paramātmu a Najvyššiu Božskú Osobnosť. Obyčajný alebo aj oslobodený človek, ktorý poznal neosobný Brahman alebo lokalizovanú Paramātmu, nemusí ešte rozumieť osobnosti Boha. Takí ľudia sa preto môžu snažiť porozumieť Najvyššej Osobe z veršov Bhagavad-gīty, zo slov samotnej Najvyššej Osobnosti, Kṛṣṇu. Impersonalisti niekedy prijímajú Kṛṣṇu ako Bhagavāna a uznávajú Jeho autoritu. Napriek tomu však mnohé oslobodené duše nemôžu pochopiť Kṛṣṇu ako Puruṣottamu, Najvyššiu Osobu. Preto Ho Arjuna oslovil „Puruṣottama“. Niekto však napriek tomu nemusí chápať, že Kṛṣṇa je tiež otcom všetkých živých tvorov. Preto Ho Arjuna oslovuje „Bhūta-bhāvana“. Aj keď človek poznal Kṛṣṇu ako otca všetkých živých bytostí, nie je isté, či Ho považuje aj za najvyššieho vládcu. Preto je oslovený slovom „Bhūteśa“, najvyšší vládca všetkých. A aj keď si je vedomý toho, že Kṛṣṇa je najvyšší vládca všetkých živých tvorov, nie je ešte stále isté, či si je vedomý Kṛṣṇu ako pôvodcu všetkých polobohov. Preto je tu nazvaný menom „Devadeva“, Boh hodný úcty polobohov. Môžeme Ho poznať ako Boha bohov a pritom nevedieť, že je najvyšším vlastníkom všetkého. Preto je tu oslovený menom „Jagatpati“. Tento verš teda predkladá základ pravdy o Kṛṣṇovi tak, ako ju poznal Arjuna, a my by sme mali kráčať v jeho šľapajách, aby sme pochopili Kṛṣṇu takého, aký je.