No edit permissions for Slovenčina

VERŠ 46

sañjaya uvāca
evam uktvārjunaḥ saṅkhye
rathopastha upāviśat
visṛjya sa-śaraṁ cāpaṁ
śoka-saṁvigna-mānasaḥ

sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol; evam — takto; uktvā — prehovoril; arjunaḥ — Arjuna; saṅkhye — na bojisku; ratha — bojovom voze; upasthe — posadil sa; upāviśat — znovu si sadol; visṛjya — odhodil; sa-śaram — spolu so šípmi; cāpam — luk; śoka — žiaľom; saṁvigna — skľúčený; mānasaḥ — v mysli.

Sañjaya riekol: „Keď takto Arjuna prehovoril uprostred bojiska, odhodil luk a šípy a zachvátený žiaľom sa posadil do bojového voza.“

Keď Arjuna pozoroval postavenie nepriateľa, postavil sa na svojom bojovom voze; bol však taký skľúčený, že sa znovu posadil a odložil luk a šípy. Taká vľúdna a dobrosrdečná osoba odovzdaná Bohu je hodna získať poznanie o vlastnom „ja“.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k prvej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku.“

« Previous