VERŠ 42

Najvyšší Pán je v celom hmotnom stvorení zastúpený prostredníctvom všeprenikajúcej Nadduše. Śrī Kṛṣṇa hovorí Arjunovi, že netreba vedieť, ako veci existujú vo svojich oddelených mohutnostiach a krásach. Mal by skôr vedieť, že všetky veci jestvujú len preto, že do nich On vstúpil ako Nadduša. Všetci — od najvyššej stvorenej bytosti Brahmu, až po najmenšieho mravca — existujú len preto, že do nich vstúpil Pán a udržiava ich.

Istá skupina ľudí tvrdí, že uctievanie akéhokoľvek poloboha pomáha v ceste k najvyššiemu cieľu, Najvyššej Božskej Osobnosti. No uctievanie polobohov je tu definitívne odmietnuté, pretože aj najvyšší polobohovia, ako Brahmā a Śiva, predstavujú iba malú čiastočku majestátu Najvyššieho Pána. On je pôvodcom všetkých živých tvorov a nik Ho neprevýši. Najvyšší Pán je asamaurdhva, čo znamená, že nie je nikomu podriadený a nik sa Mu nevyrovná. V Padma Purāṇe sa píše, že ten, kto radí Najvyššieho Pána Kṛṣṇu do tej istej kategórie ako polobohov — aj keby sa konalo o Brahmu alebo Śivu — je vlastne ateista. Ak však študujeme rôzne popisy Kṛṣṇovho majestátu a aspekty Jeho energií, môžeme bez problémov porozumieť Jeho postaveniu a bez pochybností Ho uctievať s mysľou naňho upretou. Pán je všeprestupujúci vo Svojej čiastočnej podobe Nadduše, ktorá vstupuje do celej existencie. Čistí oddaní sústreďujú svoju myseľ výlučne na oddanú službu Kṛṣṇovi, a preto sa vždy nachádzajú na transcendentálnej úrovni. V tejto kapitole sú oddaná služba a uctievanie Kṛṣṇu veľmi jasne popísané vo veršoch osem až jedenásť. To je čistá oddaná služba. V tejto kapitole je teda podrobne vysvetlené, ako môžeme dospieť k najvyššej dokonalosti v oddanosti alebo v styku s Najvyššou Božskou Osobnosťou. Śrīla Baladeva Vidyābhūśaṇa, veľký ācārya z postupnosti duchovných učiteľov pochádzajúcej od Kṛṣṇu, uzatvára svoj výklad tejto kapitoly slovami:

„Dokonca aj mocné Slnko získava svoju energiu od Kṛṣṇu, ktorého čiastočnou expanziou je udržiavaný celý svet. Preto je Najvyšší Pán, Śrī Kṛṣṇa, hodný uctievania.