VERŠ 37
yat tad agre viṣam iva
pariṇāme ’mṛtopamam
tat sukhaṁ sāttvikaṁ proktam
ātma-buddhi-prasāda-jam
yat — ktoré; tat — to; agre — spočiatku; viṣam iva — ako jed; pariṇāme — na konci; amṛta — nektár; upamam — v porovnaní; tat — to; sukham — šťastie; sāttvikam — v kvalite dobra; proktam — hovorí sa; ātma — svoje ja; buddhi — inteligenciou; prasāda-jam — uspokojujúce.
O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.
Ak sa usilujeme o sebarealizáciu, musíme sa riadiť mnohými zásadami a príkazmi, aby sme sa naučili ovládať myseľ a zmysly a aby sme svoju myseľ dokázali uprieť na vlastné ja. To je veľmi ťažké, trpké ako jed, no ak človek uspeje nasledovaním týchto pravidiel a dosiahne tak transcendentálnu úroveň, ochutná skutočný nektár a začne sa tešiť z pravej radosti života.