VERŠ 19
śrī-bhagavān uvāca
hanta te kathayiṣyāmi
divyā hy ātma-vibhūtayaḥ
prādhānyataḥ kuru-śreṣṭha
nāsty anto vistarasya me
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; hanta — áno; te — tebe; kathayiṣyāmi — poviem; divyāḥ — božský; hi — zaiste; ātma-vibhūtayaḥ — osobné vznešené vlastnosti; prādhānyataḥ — ktoré sú významné; kuru-śreṣṭha — ó, najlepší z Kuruovcov; na asti — niet; antaḥ — konca; vistarasya — rozsahu; me — Môjho.
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Áno, poviem ti o Svojich úžasných prejavoch, ale len o tých, ktoré sú významné, ó, Arjuna. Moja vznešenosť nemá konca.
Nie je možné postihnúť Kṛṣṇovu veľkosť a vznešenosť. Zmysly individuálnej duše sú obmedzené a nedovolia jej, aby dokonale pochopila Kṛṣṇove činy. Napriek tomu sa oddaní pokúšajú pochopiť Kṛṣṇu — nie však s vedomím, že Ho jedného dňa pochopia úplne, ale skôr preto, že samotné rozprávanie o Kṛṣṇovi je také pútavé, že ho vychutnávajú ako nektár. Oddaní v ňom nachádzajú potešenie. Počas rozhovorov o Kṛṣṇovej vznešenosti alebo Jeho rozmanitých energiách prežívajú čistí oddaní transcendentálnu blaženosť. Preto im túžia načúvať a rozprávať sa o nich. Kṛṣṇa vie, že živé bytosti nechápu rozsah Jeho vznešenosti a preto súhlasí s tým, že im povie o Svojich najdôležitejších prejavených podobách. Slovo prādhānyataḥ (významné) je veľmi dôležité, nakoľko sme schopní pochopiť len niekoľko podstatných detailov z nekonečných vlastností Najvyššieho Pána. Nemôžeme pochopiť všetky. Slovo vibhūti, použité v tomto verši, poukazuje na moc, ktorou Kṛṣṇa ovláda celé vesmírne stvorenie. V slovníku zvanom Amara-kośa sa píše, že vibhūti značí neobyčajnú moc alebo schopnosť.
Impersonalisti a panteisti nemôžu pochopiť výnimočnú vznešenosť Najvyššieho Pána, ani prejavenie Jeho božských energií. Ako v hmotnom, tak i v duchovnom svete sú Jeho energie rozšírené v každej časti stvorenia.Teraz Kṛṣṇa popíše určitú časť Svojich rozmanitých energií, vnímateľných i okom obyčajného človeka.